Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vyznačiť dok.

1. označiť (význ. 1), poznačiť: v. časť textu (na vynechanie)

2. určiť (význ. 1), vytýčiť: v. smer, trasu;

nedok. vyznačovať

vyznačovať sa nedok. byť charakteristický, mať ako typický znak: v. sa skromnosťou; tento druh (rastlín) sa v-je odolnosťou

vyznačovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok.

vyznačovať sa -čuje sa -čujú sa -čuj sa! -čoval sa -čujúc sa -čujúci sa -čovanie sa nedok.

charakterizovať 1. výstižne zachytávať podstatné, význačné črty, vlastnosti osoby al. veci • vystihovať • postihovať: autor v románe dobre charakterizuje, vystihuje pomery za socializmu; zámer postihovať skutočnosť zo všetkých stránok

2. byť charakteristický pre niekoho, niečo • vyznačovať: charakterizuje ho, vyznačuje ho pracovitosť

kypieť 1. zväčšovaním objemu (obyč. pri vare) presahovať okraj nádoby: mlieko, polievka kypí • prekypovať • pretekať: šampanské kypí, prekypuje; šumienka preteká (z pohára)

2. byť v pohybe, výrazne sa prejavovať • expr. vrieť • prekypovať: na uliciach kypí, vrie život; hnev v ňom vrie • kvasiť sa • búriť sa: všetko sa v ňom kvasí, búri • burácať (o mori)

3. mať hojnosť • prekypovať • oplývať: mládenec kypí, prekypuje, oplýva zdravím • expr. sršať (týka sa duševných vlastností, citov): srší optimizmom, radosťou • hýriť • iskriť: hýri, iskrí vtipmi • vyznačovať sa (mať ako charakteristický znak): vyznačovať sa činorodosťou

vyznačovať p. charakterizovať 2

vyznačovať sa mať ako charakteristický znak • zastar. vyznamenávať sa: náš rod sa vyznačuje, vyznamenáva vysokým vzrastom • oplývať • prekypovať • kypieť (mať niečoho v hojnej miere): povahovo oplýva, prekypuje veselosťou; starec kypí múdrosťou • kniž. honosiť sa: kaštieľ sa honosí vzácnymi pamiatkami

značiť 1. dávať na niečo značku • značkovať • označovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníky • vyznačovať • poznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobky • signovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbu • puncovať • ciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhy • subšt. cajchovať

2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenať • byť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlási • naznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlas • vyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstva • predstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych

3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovať • zaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalosti • zapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov

vyznačiť¹, -í, -ia dok. (čo)

1. opatriť znamením, znameniami, značkou, značkami, označiť: Kalnický si prečítal komentár a vyznačil ho červenou ceruzou. (Urb.) Pri písaní listu svedomite vyznačil mäkčeňom všetko, čo sa malo čítať mäkko. (Zúb.)

2. určiť, stanoviť, vytýčiť: Vyznačil som si strednú cestu. (Jégé) Pohorelci sa pribrali do kopania vyznačených základov. (Heč.);

nedok. vyznačovať¹, -uje, -ujú

vyznačiť², -í, -ia dok. trochu zastar. (koho) vyznamenať, poctiť: Pán architekt by nás vyznačil, keby prišiel k nám. (Jégé);

nedok. vyznačovať², -uje, -ujú

|| vyznačiť sa vyznamenať sa: Podolskí boli by sa vraj vyznačili v týchto bitkách. (Vaj.);

nedok. vyznačovať sa¹,

vyznačovať¹ p. vyznačiť¹

vyznačovať², vyznačovať sa¹, p. vyznačiť², vyznačiť sa

vyznačovať sa², -uje, -ujú nedok. (čím) byť niečím charakterizovaný, mať niečo ako charakteristický znak: v. sa krásou, múdrosťou; Váš manžel nevyznačuje sa vzornou vernosťou. (Jégé) Všetko vyznačovalo sa akýmsi chvatom. (Urb.)