vplyv -u m.
1. trvalejšie pôsobenie na niekoho, niečo: rušivý v. prostredia, byť pod zlým v-om (kamarátov)
2. možnosť rozhodovať, autorita, moc: uplatňovať svoj v. v spoločnosti
□ mať v. (na niekoho) vplývať (na niekoho);
vplyvom predl. s G vyj. príčinu: kov sa rozťahuje v. tepla;
pod vplyvom predl. s G vyj. príčinu s odtienkom podmienky: konať pod v. alkoholu
vplyv -vu pl. N -vy m.
dosah 1. sféra pôsobenia: vymaniť sa z dosahu škodlivín • účinnosť • pôsobnosť: okruh účinnosti, pôsobnosti vysielačky • vplyv (trvalejšie pôsobenie): rušivý vplyv prostredia • účinok (výsledok pôsobenia): blahodarný účinok lieku • subšt. dopad
2. p. význam 2
moc1 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládu • pren.: trón • berla • žezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov
2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyv • účinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinok • sila: moc, sila prírody ho uzdravila • pôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť
3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách
pôsobnosť 1. možnosť účinku • pôsobenie • účinnosť: pole pôsobnosti, pôsobenia, účinnosti retranslačnej stanice • dosah: vymaniť sa z dosahu škodlivých látok • vplyv: rušivý vplyv prostredia • subšt. dopad
2. oblasť, v ktorej nejaká osoba al. inštitúcia vykonáva svoju činnosť • kompetencia • kompetentnosť • právomoc: pôsobnosť, kompetencia obecného úradu; zasahovať do cudzej pôsobnosti, kompetencie, kompetentnosti, právomoci • oprávnenie: oprávnenie na vykonávanie živnosti
vplyv 1. možnosť trvalejšieho pôsobenia na niekoho, na niečo: vplyv školy na dieťa, mať na niekoho zlý vplyv • dosah: vymaniť sa z dosahu škodlivín • sugescia • sugestivita • sugestívnosť (ovládanie vôle, cítenia a konania osoby inou osobou nanucovaním predstáv): podľahnúť sugescii silnej osobnosti • účinok (výsledok vplyvu): mať na niečo blahodarný účinok • moc: vymaniť sa z moci niekoho • subšt. dopad: dopad nesprávneho rozhodnutia na hospodárstvo
2. možnosť rozhodovania: uplatniť svoj vplyv v spoločnosti • moc: stratiť nad niekým moc • autorita: rodičovská autorita • vážnosť: získať si vážnosť
vliv, -u m. kniž. zastar. vplyv: Mladí ľudia si vedeli získať vliv v meste. (Vaj.) Hľadela sa vymôcť spod jeho vlivu. (Kuk.) (Na Terézii) bol badateľný vliv maďarskej výchovy. (Jégé)
vplyv, -u m.
1. pôsobenie (obyč. trvalejšie) na niekoho al. na niečo; schopnosť pôsobiť na niekoho al. na niečo: mať dobrý, zlý, veľký, rozhodujúci, blahodarný, neblahý v. na niekoho al. na niečo; byť pod v-om niekoho al. niečoho; podliehať v-u niekoho al. niečoho; v. okolia, prostredia; v. počasia; poveternostné v-y; ochrana (rastlinstva) proti vonkajším (rušivým, škodlivým) v-om (prírody);
2. spoločenská dôležitosť, vážnosť, autorita: nadobúdať, strácať v.; uplatňovať (svoj) v.; Jej môžem ďakovať za kariéru, meno, bohatstvo, vplyv. (Stod.)
vplyv [vliv] m pôsobenie na niekoho alebo na niečo: vino mirne pite, očistuje naturu od zlych vlivu (VK 1764)