rozpačitý príd. kt. je v rozpakoch, nerozhodný, bezradný; svedčiaci o rozpakoch: r-á dievčina; r. pohľad;
rozpačito prísl.;
rozpačitosť -i ž.
rozpačito, rozpačite 2. st. -tejšie prísl.
rozpačitý príd. prejavujúci rozpaky, neistotu, nerozhodnosť, bezradnosť, trochu váhavý: Zháčiš sa a si naraz celkom rozpačitý. (Chrob.); r. úsmev, pohľad; ozvať sa r-ým hlasom; r-á tvár; r-é mlčanie, ticho;
rozpačite i rozpačito prísl.: r. pokrútiť hlavou, r. sa usmiať, obzrieť; r. stáť, podať niekomu ruku;
rozpačitosť, -ti ž.