Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozhnevať dok. vyvolať v niekom hnev, nahnevať, nazlostiť: svojím správaním r-l rodičov

// rozhnevať sa podľahnúť hnevu, nahnevať sa, nazlostiť sa: otec sa veľmi r-l; r. sa na nepočúvne deti

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozhnevať ‑á ‑ajú dok.; rozhnevať sa

rozhnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vaný -vanie sa dok.


rozhnevať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok.

nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sa nazlostiť sa rozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na detinamrzieť sa rozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večerurozčúliť sa rozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sa rozjedovať sa nasrdiť sa rozsrdiť sa nasršiť sa rozsršiť sa napajediť sa rozpajediť sa načertiť sa rozčertiť sa napaprčiť sa rozpaprčiť sa naduriť sa nadurdiť sa rozdurdiť sa rozpeniť sa naštvať sa napáliť sa namosúriť sa nabrúsiť sa nabadúriť sa našuchoriť sa našušoriť sa naježiť sa rozježiť sa zježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposťexpr.: nazúriť sa rozzúriť sa rozkohútiť sa rozkokošiť sa rozkatiť sa rozkatovať saexpr. zried. rozčapíriť sakniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sa rozpŕliť sanár. rozkvásať saexpr. zried. zajesť sa (J. Kráľ)kniž. rozľútiť saexpr. zried.: rozozliť sa nabúriť sanár. expr. narárožiť saniž. hovor.: naondiať sa naondieť savulg. nasrať saexpr.: rozoštvať sa rozsváriť sa rozvadiť sa rozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštvalexpr.: nafúkať sa nafúknuť sa naduť sa oduť sa zduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku


nahnevať vyvolať hnev • rozhnevať nazlostiť rozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľanamrzieť domrzieť rozmrzieť podráždiť pohnevať pobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujemrozčúliť rozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovať dojedovať rozjedovať nasrdiť rozsrdiť nasršiť rozsršiť napajediť rozpajediť napaprčiť rozpaprčiť napáliť nabadúriť nadurdiť dohnevať dozlostiť dožrať dopáliť dopajediť: napaprčí ho každá maličkosťexpr.: nazúriť rozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postojexpr.: rozčertiť rozdivočiťhovor. expr.: rozkatiť rozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnostiexpr. dojať: Ty si ma ale dojal!hovor. expr.: naštvať rozhádzaťexpr.: rozoštvať rozhuckať rozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebezried. rozbabraťkniž. rozľútiťkraj. nakustriť (Hviezdoslav)nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak)niž. hovor.: naondiať naondieťvulg. nasrať


pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevať rozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadoknazlostiť rozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosťexpr.: najedovať nasrdiť napajediť napaprčiť načertiť napáliť dopáliť dožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo?popudiť pobúriť podráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodinehovor.: naštvať poštvaťvulg. nasrať


rozhnevať p. nahnevať


rozhnevať sa p. nahnevať sa


znepriateliť uviesť do nepriateľstva, sváru, vniesť nepriateľstvo, hnev medzi niekoho • rozhnevať rozvadiť znesváriť rozoštvaťexpr. rozhašteriť: znepriateliť, rozhnevať susedov; dedičstvo ich rozvadilo, rozoštvalopohnevať: vedúceho si nehodno pohnevaťodpudiť (vzbudiť odpor): svojím správaním odpudil všetkých

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hnevať, -á, -ajú nedok. (koho) popudzovať k hnevu, vzbudzovať v niekom hnev, zlostiť, jedovať: Načo si otca a matku hneval? (Sládk.) Už ho začalo hnevať, že mu tak hovoria. (Kuk.) Veľmi ma hnevá, že sme sa v Lajovi tak sklamali. (Tim.);

opak. hnevávať, -a, -ajú;

dok. nahnevať, rozhnevať

|| hnevať sa

1. (na koho i bezpredm.) mať zlosť, zlostiť sa, jedovať sa: Na mňa nemáš sa čo hnevať. (Tim.)

nehnevaj sa, nehnevajte sa, prosím; neráčte sa hnevať (v spoločenských frázach) prepáč, prepáčte, odpusť, odpusťte, nemaj, nemajte mi za zlé;

2. (s kým i bezpredm.) byť v hneve, žiť v nepriateľstve: Zíde mu na um, že sa s ním hnevá. (Kuk.) Kým sa hnevali, Anča volala Maru len „tá Krahuľovie“. (Tim.);

opak. hnevávať sa;

dok. k 1 nahnevať sa, k 2 pohnevať sa


rozhnevať, -á, -ajú dok. (koho) vyvolať, spôsobiť v niekom hnev, zlosť, nazlostiť, nahnevať: Vedel, že rozhnevať knieža bolo nebezpečné. (Hor.) Dobre vedela, že by tým iba sebe uškodila a mater si ešte viac rozhnevala. (Zgur.)

|| rozhnevať sa podľahnúť hnevu, zlosti, nazlostiť sa, nahnevať sa: náramne sa r. (J. Chal.); Ak nepodbajú na moje karhanie, nech sa nemrzia, keď sa pán komisár rozhnevá. (Tim.)

rozhnevať dok. vyvolať hnev v niekom, nahnevať, nazlostiť niekoho: Ak som váz volačím rozhňevav, prosín vás, otpusťiťe mi! (V. Maňa VRB); rozhňevať (Hor. Lehota DK)


rozhnevať sa dok.
1. podľahnúť hnevu, nahnevať sa, nazlostiť sa: Chitro sa rozhňevá (Ležiachov MAR); Tak sa rozhňevaľi nanho ťí kráľevie, že ho kcú zňiśiť (Kyjatice RS); Stari Rogoň sa rozhňeval, rospajeďel na toho kopaňičiara a strhla sa bitka (Terchová ŽIL); Král sa na to rozhňevau̯ a že ke_to vartáši neustríhnú, že budú o kr_kračí (Borinka BRA); rozhnevat sa (Lukáčovce HLO)
2. pohnevať sa medzi sebou, rozkmotriť sa: Otkedi sa rozhňevaľi, tak si medzi sebu ňepovedaľi aňi slovka (Rajec ŽIL)

rozhnevať dk koho (v čom), na koho vyvolať v niekom hnev, nahnevať, nazlostiť niekoho: bych ja mela, múj najmilší, matku rozhnevat, prece ja te, múj najmilší, budu milovat (ASL 1603-04); nechcem nigdi wiceg w ničem (milostivú pani) roshnewat, ale tak konat chcem, gak mi poručeno od milostiweg paneg biwa (s. l. 1753); swaty Wawrince, co to robiss? Tyranna teho na tebe welmi rozhnewass, horet budess a zahiness (MS 1758); odpusť mi, má milá, v čem sem te rozhneval (Pie 18. st); -ávať frekv: prorito: podpuzugem, rozhňewáwám (KS 1763); hríšníkuw nežeľiťi wícég rozhnewáwá Boha (BN 1790); rozhnevať sa na koho, na čo, nad čím nahnevať sa, nazlostiť sa na niekoho, na niečo: Hannuskowa na to se rozhnewala (JELŠAVA 1602); znamenita wodka pre tehotne zeny, ktere se lekli anebo rozhnewali (RT 17. st); prinducze k potoku, uthel sa mu (synovi) sstranek, nad czimž pan Zaruba rozhnewagicze sa, zloreczil temuž sinowy (SKALICA 1729); lew widic žabu, že hlas wetssi nežli ona sama, rozhnewal se a zabil gu na misťe nohama (GV 1755); rozhneval se Pán Bůh na Uherskú zemi pro nešlechetností mnohých rozvodnení (ASL 1763); -ávať sa frekv: obirascor: mocňe, sylňe se rozhňewáwam; inflammo: rozhňewáwám se (KS 1763); excandesco: rozhnewawam se (AP 1769)

rozhňewať_1 rozhňewať rozhňewať_2 rozhňewať
sa rozhnevám v duchu je m'irriterai selon

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu