Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozhnevať dok. vyvolať v niekom hnev, nahnevať, nazlostiť: svojím správaním r-l rodičov

// rozhnevať sa podľahnúť hnevu, nahnevať sa, nazlostiť sa: otec sa veľmi r-l; r. sa na nepočúvne deti

rozhnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vaný -vanie sa dok.

rozhnevať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok.

nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sa • nazlostiť sa • rozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na deti • namrzieť sa • rozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večeru • rozčúliť sa • rozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sa • rozjedovať sa • nasrdiť sa • rozsrdiť sa • nasršiť sa • rozsršiť sa • napajediť sa • rozpajediť sa • načertiť sa • rozčertiť sa • napaprčiť sa • rozpaprčiť sa • naduriť sa • nadurdiť sa • rozdurdiť sa • rozpeniť sa • naštvať sa • napáliť sa • namosúriť sa • nabrúsiť sa • nabadúriť sa • našuchoriť sa • našušoriť sa • naježiť sa • rozježiť sa • zježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposť • expr.: nazúriť sa • rozzúriť sa • rozkohútiť sa • rozkokošiť sa • rozkatiť sa • rozkatovať sa • expr. zried. rozčapíriť sa • kniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sa • rozpŕliť sa • nár. rozkvásať sa • expr. zried. zajesť sa (J. Kráľ) • kniž. rozľútiť sa • expr. zried.: rozozliť sa • nabúriť sa • nár. expr. narárožiť sa • niž. hovor.: naondiať sa • naondieť sa • vulg. nasrať sa • expr.: rozoštvať sa • rozsváriť sa • rozvadiť sa • rozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštval • expr.: nafúkať sa • nafúknuť sa • naduť sa • oduť sa • zduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku

nahnevať vyvolať hnev • rozhnevať • nazlostiť • rozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľa • namrzieť • domrzieť • rozmrzieť • podráždiť • pohnevať • pobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujem • rozčúliť • rozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovať • dojedovať • rozjedovať • nasrdiť • rozsrdiť • nasršiť • rozsršiť • napajediť • rozpajediť • napaprčiť • rozpaprčiť • napáliť • nabadúriť • nadurdiť • dohnevať • dozlostiť • dožrať • dopáliť • dopajediť: napaprčí ho každá maličkosť • expr.: nazúriť • rozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postoj • expr.: rozčertiť • rozdivočiť • hovor. expr.: rozkatiť • rozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnosti • expr. dojať: Ty si ma ale dojal! • hovor. expr.: naštvať • rozhádzať • expr.: rozoštvať • rozhuckať • rozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebe • zried. rozbabrať • kniž. rozľútiť • kraj. nakustriť (Hviezdoslav) • nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak) • niž. hovor.: naondiať • naondieť • vulg. nasrať

pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevať • rozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadok • nazlostiť • rozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosť • expr.: najedovať • nasrdiť • napajediť • napaprčiť • načertiť • napáliť • dopáliť • dožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo? • popudiť • pobúriť • podráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodine • hovor.: naštvať • poštvať • vulg. nasrať

rozhnevať p. nahnevať

rozhnevať sa p. nahnevať sa

znepriateliť uviesť do nepriateľstva, sváru, vniesť nepriateľstvo, hnev medzi niekoho • rozhnevať • rozvadiť • znesváriť • rozoštvať • expr. rozhašteriť: znepriateliť, rozhnevať susedov; dedičstvo ich rozvadilo, rozoštvalo • pohnevať: vedúceho si nehodno pohnevať • odpudiť (vzbudiť odpor): svojím správaním odpudil všetkých

hnevať, -á, -ajú nedok. (koho) popudzovať k hnevu, vzbudzovať v niekom hnev, zlostiť, jedovať: Načo si otca a matku hneval? (Sládk.) Už ho začalo hnevať, že mu tak hovoria. (Kuk.) Veľmi ma hnevá, že sme sa v Lajovi tak sklamali. (Tim.);

opak. hnevávať, -a, -ajú;

dok. nahnevať, rozhnevať

|| hnevať sa

1. (na koho i bezpredm.) mať zlosť, zlostiť sa, jedovať sa: Na mňa nemáš sa čo hnevať. (Tim.)

● nehnevaj sa, nehnevajte sa, prosím; neráčte sa hnevať (v spoločenských frázach) prepáč, prepáčte, odpusť, odpusťte, nemaj, nemajte mi za zlé;

2. (s kým i bezpredm.) byť v hneve, žiť v nepriateľstve: Zíde mu na um, že sa s ním hnevá. (Kuk.) Kým sa hnevali, Anča volala Maru len „tá Krahuľovie“. (Tim.);

opak. hnevávať sa;

dok. k 1 nahnevať sa, k 2 pohnevať sa

rozhnevať, -á, -ajú dok. (koho) vyvolať, spôsobiť v niekom hnev, zlosť, nazlostiť, nahnevať: Vedel, že rozhnevať knieža bolo nebezpečné. (Hor.) Dobre vedela, že by tým iba sebe uškodila a mater si ešte viac rozhnevala. (Zgur.)

|| rozhnevať sa podľahnúť hnevu, zlosti, nazlostiť sa, nahnevať sa: náramne sa r. (J. Chal.); Ak nepodbajú na moje karhanie, nech sa nemrzia, keď sa pán komisár rozhnevá. (Tim.)

rozhnevať dok. vyvolať hnev v niekom, nahnevať, nazlostiť niekoho: Ak som váz volačím rozhňevav, prosín vás, otpusťiťe mi! (V. Maňa VRB); rozhňevať (Hor. Lehota DK)

rozhnevať sa dok.
1. podľahnúť hnevu, nahnevať sa, nazlostiť sa: Chitro sa rozhňevá (Ležiachov MAR); Tak sa rozhňevaľi nanho ťí kráľevie, že ho kcú zňiśiť (Kyjatice RS); Stari Rogoň sa rozhňeval, rospajeďel na toho kopaňičiara a strhla sa bitka (Terchová ŽIL); Král sa na to rozhňevau̯ a že ke_to vartáši neustríhnú, že budú o kr_kračí (Borinka BRA); rozhnevat sa (Lukáčovce HLO)
2. pohnevať sa medzi sebou, rozkmotriť sa: Otkedi sa rozhňevaľi, tak si medzi sebu ňepovedaľi aňi slovka (Rajec ŽIL)

rozhnevať dk koho (v čom), na koho vyvolať v niekom hnev, nahnevať, nazlostiť niekoho: bych ja mela, múj najmilší, matku rozhnevat, prece ja te, múj najmilší, budu milovat (ASL 1603-04); nechcem nigdi wiceg w ničem (milostivú pani) roshnewat, ale tak konat chcem, gak mi poručeno od milostiweg paneg biwa (s. l. 1753); swaty Wawrince, co to robiss? Tyranna teho na tebe welmi rozhnewass, horet budess a zahiness (MS 1758); odpusť mi, má milá, v čem sem te rozhneval (Pie 18. st); -ávať frekv: prorito: podpuzugem, rozhňewáwám (KS 1763); hríšníkuw nežeľiťi wícég rozhnewáwá Boha (BN 1790); rozhnevať sa na koho, na čo, nad čím nahnevať sa, nazlostiť sa na niekoho, na niečo: Hannuskowa na to se rozhnewala (JELŠAVA 1602); znamenita wodka pre tehotne zeny, ktere se lekli anebo rozhnewali (RT 17. st); prinducze k potoku, uthel sa mu (synovi) sstranek, nad czimž pan Zaruba rozhnewagicze sa, zloreczil temuž sinowy (SKALICA 1729); lew widic žabu, že hlas wetssi nežli ona sama, rozhnewal se a zabil gu na misťe nohama (GV 1755); rozhneval se Pán Bůh na Uherskú zemi pro nešlechetností mnohých rozvodnení (ASL 1763); -ávať sa frekv: obirascor: mocňe, sylňe se rozhňewáwam; inflammo: rozhňewáwám se (KS 1763); excandesco: rozhnewawam se (AP 1769)