Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

potiahnuť -e -u -hol dok.

1. ťahom napnúť a myknúť, zatiahnuť: p. povraz, p. psa za chvost, p. niekoho za rukáv, za ucho

2. ťahom trocha posunúť: p. si nohavice, p. stoličku k oknu; p. autom ku garáži

3. vtiahnuť do seba vzduch: p. z fajky; p. nosom smrknúť

4. i potiahnuť si expr. vypiť (si): p. si slivovice, p. (si) z fľaše

5. expr. ukradnúť: niekto mi p-l peňaženku

6. pokryť na povrchu poťahom, povlakom: dať p. gauč novou látkou obtiahnuť; p. kovový predmet ochrannou vrstvou;

nedok. poťahovať

// potiahnuť sa pokryť sa povlakom: obloha sa p-la mračnami;

nedok. poťahovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
potiahnuť ‑e ‑u ‑hol dok.; potiahnuť sa

potiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok.


potiahnuť sa -hne sa -hnu sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnuc sa -hnutý -hnutie sa dok.


potiahnuť si -hne si -hnu si -hni si! -hol si -hla si -hnuc si -hnutie si dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

potiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť šnúrumyknúť pomyknúť šklbnúť pošklbnúť trhnúť potrhnúť (prudko potiahnuť): myknúť, šklbnúť dievča za vlasy; nepokojne potrhol, trhol reťazou, povrazom, opratamipoťahať (niekoľkokrát potiahnuť) • expr. pokvákať: pokvákať dievča za vlasy

2. ťahom premiestniť trocha ďalej • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť skriňu do rohuposunúť: posunúť vozíkodtiahnuť odsunúť (odniekiaľ) • popoťahovať (niekoľkokrát, na viacerých miestach): popoťahovať si nohavice

3. prudko nabrať nosom al. ústami do seba (obyč. vzduch, dym a pod.) • vtiahnuť vdýchnuť: s rozkošou potiahol, vtiahol do seba cigaretový dym; mocne vdýchol vzduch nasýtený ozónomsmrknúť (potiahnuť nosom hlien): uplakaná ešte dva-trikrát smrkla, potiahla

4. dať na povrch poťah, povlak, tenkú vrstvu niečoho • povliecť obtiahnuť: potiahnuť, obtiahnuť nábytok kožou, plyšom; vankúš potiahnutý, povlečený saténompokryť: výrobok pokryť ochrannou vrstvou

5. p. zaviať 1 6. p. ukradnúť 7. p. zaspievať


ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec • odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listinyexpr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi perosubšt.: šlohnúť • grajfnúť • čajznúť • pajznúť • piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinkyhovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisťexpr.: uchmatnúť uchytiť polapiť pochytiťexpr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocieexpr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť (Ondrejov)ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperkyukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cennostíhovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miestopokradnúť rozkradnúť porozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalozastar. pojať: z voza mu pojali plátno


upiť si pitím ubrať menšie množstvo odniekiaľ • odpiť (si): upil si, odpil (si) z pohára trochu mliekaexpr.: chlipnúť si odchlipnúť si srknúť si usrknúť si: (od)chlipnúť si, (u)srknúť si kávyexpr.: liznúť si (celkom malé množstvo, obyč. na ochutnanie): liznúť si z likéruhovor. expr.: lognúť si glgnúť si strebnúť si zastrebnúť (si) (často pri pití alkoholu): lognime si, glgnime si eštehovor. expr.: drgnúť si ďugnúť si šuchnúť si potiahnuť si (týka sa iba pitia alkoholu): drgol si, ďugol si, šuchol si, potiahol si z fľaše slivoviceexpr.: frcnúť si šluknúť si (pálenky) • vypiť siexpr.: uhnúť si hrknúť si prihnúť si (požiť alkohol obyč. vo väčšej miere ako treba): rád si vypije, uhne; keď si prihne, hrkne, nedá sa s ním hovoriť

p. aj vypiť si


vtiahnuť 1. ťahaním dostať dovnútra • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť auto do garáževovliecť zavliecť (vlečením): vovliecť, zavliecť sane do dvoravoviesť zaviesť: voviedli ma dnupovťahovať (postupne, viac vecí)

2. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • zatiahnuť: vtiahli, zatiahli nás do rodinného sporuzapliesť zamiešaťexpr.: zamotať zamočiť namočiť: zapliesť niekoho do nešťastia; zamiešali, zamočili ho do aféry s benzínomzavliecť vovliecť: zavliecť, vovliecť svet do katastrofypovťahovať (postupne)

3. nabrať vzduch do seba • vdýchnuť potiahnuť: vtiahnuť, potiahnuť nosom; vtiahol, potiahol dym do pľúcmenej vhodné vsať: vsať čerstvý vzduch plným dúškomnaťahať (v množstve) • povťahovať (postupne)

4. pohybom zatlačiť niečo vyčnievajúce, vysunuté • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť bruchovtisnúť stisnúť stiahnuť: stisla, stiahla hlavu medzi pleciapovťahovať posťahovať (postupne)

5. p. vojsť 1


vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť si prihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihliexpr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť si frcnúť si potiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágorexpr.: hrknúť si trcnúť si drcnúť si drgnúť si ďugnúť si džugnúť si šuchnúť si šluknúť si glgnúť si vytnúť si vyťať si lognúť si chlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúťexpr. potúžiť sažart.: podkovať sa podkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestupodnapiť sa (trocha sa opiť)


zafajčiť si istý čas, trocha fajčiť, obyč. s chuťou • pofajčiť si: cez prestávku si šli kolegovia zafajčiť, pofajčiťexpr.: zabafkať si pofajkať si zafajkať si: rád by som si zabafkal, pofajkalexpr.: pobafkať si zapufkať si zapukať si (najmä z fajky) • hovor. expr. potiahnuť si: chlapci si šli za roh trocha potiahnuťzried. zadymiť si (Ondrejov)


zaspievať spevom predviesť: zaspievať pieseňzanôtiť (aj bez slov): zanôtiť známu melódiupredniesť: Dusíkovu pieseň predniesol umelec veľmi precítenehovor. zatiahnuť (ťahavým hlasom): dievčence zatiahli trávnicepotiahnuť (ťahavo zaspievať): láska, bože láska – potiahol mládenecexpr. vynôtiť (do vôle): do rána sme vynôtili všetky známe piesnezaintonovať (udať tón) • kniž. zahúsť (s citom zaspievať al. predniesť na hudobnom nástroji): nežne zahúsť do uškaodspievať: odspievali ešte tri veršeexpr.: zahalačiť zahalákať (nahlas) • expr., obyč. pejor. zahulákať (nahlas) • pejor.: zakikiríkať zabľačať zakotkodákať zabliakať (hlasne, falošne)


zatiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • potiahnuť myknúť pomyknúť: zatiahnuť, potiahnuť za povraz; myknúť opratamišklbnúť pošklbnúť: šklbnúť za rukáv, (po)šklbnúť za vlasytrhnúť potrhnúť: trhli, potrhli reťazoupozaťahovať (postupne)

2. ťahaním spevniť • pritiahnuť utiahnuť stiahnuť: zatiahnuť niečo uvoľnené, pritiahnuť si opasok; utiahnuť, stiahnuť si vlasy do uzladotiahnuť (celkom zatiahnuť) • zakosíliť zauzliť (zatiahnuť uzlom): zakosíliť, zauzliť špagátzaviazať zviazať: zaviazať, zviazať šnúrku na uzolpozaťahovať popriťahovať (postupne)

3. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • vtiahnuť: zatiahli, vtiahli do aféry celú rodinuzapliesť zamiešať: zapliesť, zamiešať niekoho do sporov, do hádkyzaviesť zavliecť: ideológia nás zaviedla, zavliekla do ekonomickej katastrofyexpr.: zamotať zamočiť namočiť: zamotali, zamočili ma do prípadupozaťahovať (postupne)

4. p. zájsť 1 5. p. zaspievať 6. p. odtiahnuť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

poťahovať1, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, koho za čo) niekoľkokrát zľahka ťahať, mykať, zaťahovať: p. psa za chvost; p. niekoho za rukáv; (Admirál) si poťahuje bradu. (Hor.) Adamko si poťahuje nohavice dohora. (Fig.) (Hanka) poťahuje cecky a mlieko crká. (Fr. Kráľ) Už prešli časy, keď som ťa smel poťahovať za uško. (Vaj.)

2. (čo) ťahom posúvať, ťahať: Hreščo ťažko poťahoval za sebou chromú nohu. (Tat.)

3. expr. (čo, z čoho i bezpredm.) opäť a opäť vťahovať, vdychovať do seba (obyč. dym z cigarety, cigary, fajky): Gregor mlčky poťahoval vyhasnutú fajku. (Laz.) Plukovník poťahoval cigaretu. (Pláv.) Poťahoval posledný dym z cigarety. (Min.) Z fajočky si poťahuje. (Jes-á) Ďurčiak poťahuje a bafká. (Fig.) Všetci dostanú po cigarete. Potom si sadnú, poťahujú — fajčia. (Ráz.)

4. expr. (čo, z čoho i bezpredm.) piť, upíjať, popíjať: (Páni) modranské poťahovali z pohárika. (Kuk.) Poťahoval (žinčicu) z črpáka. (Kuk.) Poťahovali z fľaše mocnými glgmi. (Gráf); ak práve (dieťa) nespalo a nepoťahovalo si z prsníka mliečko (Švant.); Poznať mu, že rád tiež poťahuje (Sládk.) rád pije alkoholické nápoje.

5. expr. (čím i bezpredm.) obyč. v spojení p. nosom chvíľami vťahovať nosom hlien, posmrkávať, smrkať: (Ondro) sám tiež nosom poťahoval. (Jil.)

6. expr. (o vetre, vánku ap.) fúkať, duť, povievať, pofukovať: Meštrál poťahuje od mora. (Kuk.) Vetrík poťahuje, šuchoce. (Lask.); neos.: z hory poťahovalo chladom (Kuk.); poťahovalo zimou (Urb.); Od mora poťahovalo zhnilinou, rybami (Urb.) vietor prinášal zápach hnijúcich rýb.

7. expr. (čo) kradnúť: Jedlo fasujeme, kupujeme si a poťahujeme. (Žáry) Žaloval na istého sluhu, lebo mu čosi poťahoval a neslušne sa choval. (Vaj.)

8. expr. spievať, zaťahovať: Oprobuje i poťahovať za organom, ale o chvíľu zatíchne. (Kuk.)

9. trochu zastar. (koho) brať na zodpovednosť: Nemiešajte sa! On podľa zákona. Veď nás budú poťahovať. (Jes-á) Páni prestali sa mu mať za tatka. Nebáli sa už, že ich bude poťahovať. Tak sa ho odhodili a prišiel o službu. (Kuk.)

10. zastar. (čo na čo) dávať do súvislosti s niečím, vzťahovať: Ako vysvetľovať ich a poťahovať na javy prírody. (Dobš.)

11. zastar. (k čomu) smerovať, cieliť: Každý poťahoval k spoločnému cieľu. (Kuk.)

12. expr. zried. pracovať: Že Ondriš s robotou nezaostával, to je zásluhou jeho pilnej ženy, ktorá neraz musí poťahovať za muža. (Kuk.);

dok. potiahnuť1

|| poťahovať sa

1. zastar. (na čo) dostávať sa do súvislosti, vzťahovať sa: Zhrnie všetko, čo sa poťahuje na pôvod Slovákov. (Škult.); zvedavosť, ktorá sa poťahovala na písací stolík (Podj.);

2. zried. vyťahovať sa, vyrastať: Celé hodiny sme vydržali vyčkávať, ako sa poťahuje býlie zo zeme. (Fig.)


poťahovať2, -uje, -ujú nedok. (čo) pokrývať na povrchu povlakom al. na spôsob povlaku, obťahovať: p. kreslá kožou; Škoda takej čistej oblohy poťahovať čmudom. (Hviezd.);

dok. potiahnuť2

|| poťahovať sa2 (čím) pokrývať sa povlakom al. na spôsob povlaku, zaťahovať sa: nebo sa poťahovalo mrakmi;

dok. potiahnuť sa


potiahnuť1, -ne, -nu, -hol dok.

1. (čo, koho za čo, čím) ťahom napnúť, chytiť a myknúť, potrhnúť, zatiahnuť: p. povraz, opraty; Potiahne si červenkavý fúzik. (Ráz.); p. niekoho za rukáv, za ucho, za vlasy; Potiahne otca za nohu. (Ráz.) Pár ráz kľukou na studni potiahla. (Tat.); p. kohútik (na strelnej zbrani) streliť; pren. Do obeda som mohol kachle ešte hodne potiahnuť (Kuk.) ešte veľa postaviť

potiahol ho za vačok prinútil ho platiť, urobil mu útratu; Najedli sa, napili, potiahli bohatého mecenáša o dáku tú stovku (Zgur.) vymanili od neho peniaze, dali si zaplatiť.

2. (koho, čo, čím i bezpredm.) ťahom posunúť, presunúť na iné miesto, premiestiť, zatiahnuť, odtiahnuť: Pán radca chytil ho za gombičku a potiahol na stranu. (Kuk.) Dovolíš potiahnuť pred faru? (Vaj.) zájsť s vozom, zatiahnuť. Potiahol po stole pred seba knihu. (Bedn.) Vozík potiahol ďalej. (Jégé) Potiahla plecom, akoby ju to nezaujímalo (Tim.) pohla, mykla.

3. (čo, z čoho i bezpredm.) prudko vtiahnuť, vdýchnuť do seba (obyč. vzduch, dym ap.): S nevôľou potiahol vzduch. (Min.); potiahne zo zapekačky (Al.); Sváko si tuho potiahol. (Švant.); potiahol z cigarety (Jégé); Pripálil si, potiahol a vyfúkol dym. (Hor.); potiahol cigaretu (Skal.) vtiahol do úst dym z cigarety;

4. hovor. (čím i bezpredm.) obyč. v spojení p. nosom prudko vtiahnuť hlien v nose, smrknúť: Nosom čudne potiahla, že rozosmiala všetkých. (Gráf)

5. expr. potiahnuť (si) (čo, z čoho i bezpredm.) vypiť, upiť si: Doktor potiahol glg vína. (Kuk.) Potiahol zo slivovice. (Jes.) Pivo, z ktorého si Artur potiahol glg. (Jégé) Potiahol si z podávaného krčaha. (Rys.) V izbe si potiahol z fľaše. (Al.)

6. expr. (o vetre, vánku ap.) zaduť, zafúkať, zaviať: Keď potiahne vetrík, biele chĺpky sa dvíhajú a poletujú. (Kuk.) Kam vietor potiahne, ta sa obráti (zástava na veži). (Záb.)

7. expr. (čo, čo komu) ukradnúť, odcudziť: V trme-vrme niekto potiahol Mauriziovi bicyklový plášť. (Žáry)

8. zried. zaspievať ťahavým hlasom, zatiahnuť, zanôtiť: Mládenec ešte vždy počúval basu: „Že si ma nechala,“ potiahol mládenec. (Jes.)

9. zastar. (koho) získať niekoho pre seba, pribrať, pritiahnuť: potiahnuť katolíkov do spolku (Záb.); Koho chuť potiahne, siahne za zájedkom (Kuk.) kto dostane chuť. Potiahla ho chuť na jedenie. (Heč.)

10. zastar. p. na zodpovednosť (koho) vziať na zodpovednosť: Potiahol ho na zodpovednosť. (Šolt.); pána Bajcsyho na zodpovednosť potiahnuť (Hurb.);

nedok. poťahovať1

|| potiahnuť si hovor. expr. (čoho i bezpredm.) pospať si: Do deviatej si dôkladne potiahne toho spánku. (Podj.)


potiahnuť2, -ne, -nu, -hol dok. (čo, čím) opatriť, pokryť na povrchu povlakom al. na spôsob povlaku, obtiahnuť: p. pohovku látkou; kniha potiahnutá kožou; p. niečo ochrannou vrstvou; pren. Jas májového rána potiahol všetko zlatým povlakom (Gráf) všetko sa zaligotalo; pren. Nebo potiahnuté je mračnami (Podj.) je zamračené; kuch. p. zákusky polevou; krajč. potiahnuté gombičky obtiahnuté látkou;

nedok. poťahovať2

|| potiahnuť sa (čím i bezpredm.) pokryť sa povlakom al. na spôsob povlaku, zatiahnuť sa: Nebo celé potiahlo sa do šediva. (Šolt.);

nedok. poťahovať sa

potiahnuť dok.
1. csl ťahom napnúť, chytiť a myknúť, zatiahnuť: Poťejhla son ju za vlase (Kociha RS); Ftedi mä zbadala, ke_com hu poťa̋hla za rukáu (Krivá DK); Já som ju tedi potáhol (Nitr. Blatnica NIT); Pocahnul me za vlasi (Smižany SNV)
F. bolo na ňom vidno, že dľhšie ňepoťa̋hňe (Or. Biely Potok TRS) - nebude dlho žiť
2. csl ťahom posunúť na iné miesto, premiestniť, odtiahnuť: S koňmí ešťe vládau̯ pota̋hnuť po krčmu (Krivá DK); Akurát pred dvoma tíždní som k nemu potáhéu̯ brad drevo (Dobrá Voda PIE); Ten koň mu ňescel to pocahnuc, hejže, bo to trebalo doz hodňe pocahnuc (Smižany SNV)
3. csl expr. ukradnúť, odcudziť: Bou̯ to Cigán, poťiehou̯, ďe sa čo dalo (Sebechleby KRU); Ďe si to pero poťiahou̯? (Bodorová MAR); Tá stará čo vidí, potáhne (Dol. Súča TRČ); Ja bula sama pocahla šoudru, chodž ma ňigda ňevidzela (Sobrance); Čerešňe som jej i tak pocahnul (Niž. Šebastová PRE)
4. csl vtiahnuť do seba vzduch, dym ap., vdýchnuť: Aj mladí pán si poťiahľi s tej fajki (V. Bielice TOP); Daj aj mne potáhnut s tej fajki (Val. Belá PDZ); Ja ňeviem, keľože to mal rokvoch a ten starí mu už dal pociahnuc s faječki (Rajec ŽIL); Pocahnudz (dym) do sebe (Straňany MCH); Pipku mal v usci a ľem kediś-nekediś pocahnul z ňej (Studenec LVO)
5. turč, jtrenč naostriť, nabrúsiť ostrie kosy, noža ap.: Poťiahňi si kosu, buďe ťi ľepšie brať (Košťany n. Tur. MAR); Keť sa sceš z mojú britvú holit, musíš si ju najprv na remeňi potáhnút (Bošáca TRČ)
6. vin. zrezávať vinič na dlhšie prúty, aby viac zarodil: Na visoko zrezau̯, nahau̯ dlhie prúti, ej, poťiahou̯ viňicu (Dol. Plachtince MK); Na tonto kŕči son poťiahou̯ ťento prút, ľebo ho kceu̯ ťahaď na longov (Pukanec LVI); potáhnúd vinohrad (Ružindol TRN)
7. expr. s potešením (si) upiť, vypiť (si): Vera dobre poťa̋hnu s tej fľäški (Krivá DK); Aľe ze dva ľitre zme fčera pociahľi (Rajec ŽIL); Brat tiž ľubi pocahnuc, paľenku ľubia (Závadka SAB)
8. expr. vtiahnuť hlien v nose, smrknúť: Zasa si ľen poťa̋hnuu̯ a ňeutreu̯ si nos (Dlhá n. Or. DK); pocahnudz z nosom (Smižany SNV)
9. or expr. zaspievať, zanôtiť: Nože, Ondro, pota̋hňi tú našu! (Krivá DK)
10. or expr. zaviať, zavanúť (o vetre): Šäg ako cíťiť, že dobruo poťa̋hlo od Maguri (Krivá DK)


potiahnuť si dok.
1. tek zried. natiahnuť si nejakú časť tela pri práci, presiliť sa
F. daj si pozor, abi si si ňepotiahou̯ darobňiu̯ žilku (Lutila KRE) - o lenivom človeku
2. or, trenč expr. vypiť si, upiť si: Každí furman si rát poťa̋hou̯, ke dobre zviezou̯ drevo (Krivá DK); Ten starí si veru ľúbel pociahnuc (Rajec ŽIL); Dobre si poťáhél (Bošáca TRČ)

potiahnuť [-tiah-, -táh-] dk
1. koho (za čo, kam, za kým) ťahom potrhnúť, príp. trochu posunúť, zatiahnuť niekoho: (Michal Jesenský) k panu Yesensky Mattyassowy se chapal, takže ho y za wlasy dochytil a potahol (PRÍBOVCE 1727); nesslechetnik tak gi (ženu) spátkem potáhel, že ona horeznak spadla (VP 1764); podraziwsse geho na chrbet, o zem gsem geg uderil, ale skrz pad swug y mne za sebau poťahnul (PT 1796)
2. čo do čoho zaznačiť, zapísať niečo: gednu kazdu holbu po padesaty lotech do introitu sem potahel (BÁNOVCE n. B. 1733)
3. čo zväčšiť, natiahnuť niečo: kowačowj, čuo 13 ohnjw nowjch z meskeho železa urobil, dwe obruče potahol, dano den 46 (ŽILINA 1693-94)
4. čo komu ukradnúť, odcudziť niečo niekomu: Tyntyara gistimu zemanowi geden dobri uzol penyazi z ručnikom potyiahol (KRUPINA 1737)
F. p. pod prsty čo ukradnúť niečo: zlodeg chtegice netco pod prsty potáhnuty, newchazy do domu skrz dwere (COB 17. st)
5. čo na koho privlastniť si, získať niečo: kde su statky a penize, ktere nebossky Gabor sam na sobe potyiahol? (PUKANEC 1771); mnozy sjnowe se usylugi statek na sobe potahnuty (CS 18. st)
6. kam presunúť sa na iné miesto; prejsť istý úsek cesty (pochodom al. pomocou povozu ap.): buohdá tejto soboty prišlej potahneme do Oravy (LIPTOV 1529 E); haydussi Redayho hrozili se, že budu mstiti cysarssti a že ta potahnu na ratu (RUŽOMBEROK 1605); wogska potahnu w syle mocne (PoP 1723-24)
7. k čomu predvolať niekoho na súd ap.; prinútiť niekoho niečo urobiť: Georgius Klobucnik potahnuty k prawu wiznal a powedel, žeby on (roľu) z gruntom kupil (ILAVA 1642); k winahradenj czeni takoweg zbitečzneg doliewki (vína) potahnutj a nad to gesste y pokutowany bity ma (TRENČÍN 1716)
8. koho kam pritiahnuť, priviesť: twe nestale srdce potahne te prudce, kde bis sam nerad gjty (BV 1652)
F. p. až do hrobu koho sprevádzať niekoho po celý život: nepritelem gest, kterého až do hrobu z sebú potáhnež (PT 1778)
9. k sebe, za sebou získať niekoho na svoju stranu, pretiahnuť: budu-lť ga powyssen od zeme, wssecky k sobe potáhnu (SP 1696); ach, uprimna dusse, potahni mne za sebau (PT 1796)
10. do čoho dostať niekoho do nej. (obyč. nepriaznivej) situácie: ponewadž ga potahnuta gsuce do podezrenj strani zamordowaneho djtete mogeg želiarky (PUKANEC 18. st); p. sa
1. za čím ísť za niečím, nasledovať niečo, čo možno vnímať zmyslami: hljsty za sladkjm pak se potahnu (HT 1760)
2. od čoho odtiahnuť sa, nechcieť urobiť niečo: wůdcowé nassý od gednoho každého priwatnj wykládánj Pjsma se potáhli (FP 1744)

Zvukové nahrávky niektorých slov

potiahnuť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu