Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

potiahnuť -e -u -hol dok.

1. ťahom napnúť a myknúť, zatiahnuť: p. povraz, p. psa za chvost, p. niekoho za rukáv, za ucho

2. ťahom trocha posunúť: p. si nohavice, p. stoličku k oknu; p. autom ku garáži

3. vtiahnuť do seba vzduch: p. z fajky; p. nosom smrknúť

4. i potiahnuť si expr. vypiť (si): p. si slivovice, p. (si) z fľaše

5. expr. ukradnúť: niekto mi p-l peňaženku

6. pokryť na povrchu poťahom, povlakom: dať p. gauč novou látkou obtiahnuť; p. kovový predmet ochrannou vrstvou;

nedok. poťahovať

// potiahnuť sa pokryť sa povlakom: obloha sa p-la mračnami;

nedok. poťahovať sa

potiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok.

potiahnuť sa -hne sa -hnu sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnuc sa -hnutý -hnutie sa dok.

potiahnuť si -hne si -hnu si -hni si! -hol si -hla si -hnuc si -hnutie si dok.

potiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť šnúru • myknúť • pomyknúť • šklbnúť • pošklbnúť • trhnúť • potrhnúť (prudko potiahnuť): myknúť, šklbnúť dievča za vlasy; nepokojne potrhol, trhol reťazou, povrazom, opratami • poťahať (niekoľkokrát potiahnuť) • expr. pokvákať: pokvákať dievča za vlasy

2. ťahom premiestniť trocha ďalej • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť skriňu do rohu • posunúť: posunúť vozík • odtiahnuť • odsunúť (odniekiaľ) • popoťahovať (niekoľkokrát, na viacerých miestach): popoťahovať si nohavice

3. prudko nabrať nosom al. ústami do seba (obyč. vzduch, dym a pod.) • vtiahnuť • vdýchnuť: s rozkošou potiahol, vtiahol do seba cigaretový dym; mocne vdýchol vzduch nasýtený ozónom • smrknúť (potiahnuť nosom hlien): uplakaná ešte dva-trikrát smrkla, potiahla

4. dať na povrch poťah, povlak, tenkú vrstvu niečoho • povliecť • obtiahnuť: potiahnuť, obtiahnuť nábytok kožou, plyšom; vankúš potiahnutý, povlečený saténom • pokryť: výrobok pokryť ochrannou vrstvou

5. p. zaviať 1 6. p. ukradnúť 7. p. zaspievať

ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec • odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listiny • expr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi pero • subšt.: šlohnúť • grajfnúť • čajznúť • pajznúť • piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinky • hovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisť • expr.: uchmatnúť • uchytiť • polapiť • pochytiť • expr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocie • expr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť (Ondrejov) • ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperky • ukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cenností • hovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miesto • pokradnúť • rozkradnúť • porozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalo • zastar. pojať: z voza mu pojali plátno

upiť si pitím ubrať menšie množstvo odniekiaľ • odpiť (si): upil si, odpil (si) z pohára trochu mlieka • expr.: chlipnúť si • odchlipnúť si • srknúť si • usrknúť si: (od)chlipnúť si, (u)srknúť si kávy • expr.: liznúť si (celkom malé množstvo, obyč. na ochutnanie): liznúť si z likéru • hovor. expr.: lognúť si • glgnúť si • strebnúť si • zastrebnúť (si) (často pri pití alkoholu): lognime si, glgnime si ešte • hovor. expr.: drgnúť si • ďugnúť si • šuchnúť si • potiahnuť si (týka sa iba pitia alkoholu): drgol si, ďugol si, šuchol si, potiahol si z fľaše slivovice • expr.: frcnúť si • šluknúť si (pálenky) • vypiť si • expr.: uhnúť si • hrknúť si • prihnúť si (požiť alkohol obyč. vo väčšej miere ako treba): rád si vypije, uhne; keď si prihne, hrkne, nedá sa s ním hovoriť

p. aj vypiť si

vtiahnuť 1. ťahaním dostať dovnútra • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť auto do garáže • vovliecť • zavliecť (vlečením): vovliecť, zavliecť sane do dvora • voviesť • zaviesť: voviedli ma dnu • povťahovať (postupne, viac vecí)

2. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • zatiahnuť: vtiahli, zatiahli nás do rodinného sporu • zapliesť • zamiešať • expr.: zamotať • zamočiť • namočiť: zapliesť niekoho do nešťastia; zamiešali, zamočili ho do aféry s benzínom • zavliecť • vovliecť: zavliecť, vovliecť svet do katastrofy • povťahovať (postupne)

3. nabrať vzduch do seba • vdýchnuť • potiahnuť: vtiahnuť, potiahnuť nosom; vtiahol, potiahol dym do pľúc • menej vhodné vsať: vsať čerstvý vzduch plným dúškom • naťahať (v množstve) • povťahovať (postupne)

4. pohybom zatlačiť niečo vyčnievajúce, vysunuté • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť brucho • vtisnúť • stisnúť • stiahnuť: stisla, stiahla hlavu medzi plecia • povťahovať • posťahovať (postupne)

5. p. vojsť 1

vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť si • prihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihli • expr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť si • frcnúť si • potiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágor • expr.: hrknúť si • trcnúť si • drcnúť si • drgnúť si • ďugnúť si • džugnúť si • šuchnúť si • šluknúť si • glgnúť si • vytnúť si • vyťať si • lognúť si • chlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúť • expr. potúžiť sa • žart.: podkovať sa • podkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestu • podnapiť sa (trocha sa opiť)

zafajčiť si istý čas, trocha fajčiť, obyč. s chuťou • pofajčiť si: cez prestávku si šli kolegovia zafajčiť, pofajčiť • expr.: zabafkať si • pofajkať si • zafajkať si: rád by som si zabafkal, pofajkal • expr.: pobafkať si • zapufkať si • zapukať si (najmä z fajky) • hovor. expr. potiahnuť si: chlapci si šli za roh trocha potiahnuť • zried. zadymiť si (Ondrejov)

zaspievať spevom predviesť: zaspievať pieseň • zanôtiť (aj bez slov): zanôtiť známu melódiu • predniesť: Dusíkovu pieseň predniesol umelec veľmi precítene • hovor. zatiahnuť (ťahavým hlasom): dievčence zatiahli trávnice • potiahnuť (ťahavo zaspievať): láska, bože láska – potiahol mládenec • expr. vynôtiť (do vôle): do rána sme vynôtili všetky známe piesne • zaintonovať (udať tón) • kniž. zahúsť (s citom zaspievať al. predniesť na hudobnom nástroji): nežne zahúsť do uška • odspievať: odspievali ešte tri verše • expr.: zahalačiť • zahalákať (nahlas) • expr., obyč. pejor. zahulákať (nahlas) • pejor.: zakikiríkať • zabľačať • zakotkodákať • zabliakať (hlasne, falošne)

zatiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • potiahnuť • myknúť • pomyknúť: zatiahnuť, potiahnuť za povraz; myknúť opratami • šklbnúť • pošklbnúť: šklbnúť za rukáv, (po)šklbnúť za vlasy • trhnúť • potrhnúť: trhli, potrhli reťazou • pozaťahovať (postupne)

2. ťahaním spevniť • pritiahnuť • utiahnuť • stiahnuť: zatiahnuť niečo uvoľnené, pritiahnuť si opasok; utiahnuť, stiahnuť si vlasy do uzla • dotiahnuť (celkom zatiahnuť) • zakosíliť • zauzliť (zatiahnuť uzlom): zakosíliť, zauzliť špagát • zaviazať • zviazať: zaviazať, zviazať šnúrku na uzol • pozaťahovať • popriťahovať (postupne)

3. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • vtiahnuť: zatiahli, vtiahli do aféry celú rodinu • zapliesť • zamiešať: zapliesť, zamiešať niekoho do sporov, do hádky • zaviesť • zavliecť: ideológia nás zaviedla, zavliekla do ekonomickej katastrofy • expr.: zamotať • zamočiť • namočiť: zamotali, zamočili ma do prípadu • pozaťahovať (postupne)

4. p. zájsť 1 5. p. zaspievať 6. p. odtiahnuť 1

poťahovať¹, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, koho za čo) niekoľkokrát zľahka ťahať, mykať, zaťahovať: p. psa za chvost; p. niekoho za rukáv; (Admirál) si poťahuje bradu. (Hor.) Adamko si poťahuje nohavice dohora. (Fig.) (Hanka) poťahuje cecky a mlieko crká. (Fr. Kráľ) Už prešli časy, keď som ťa smel poťahovať za uško. (Vaj.)

2. (čo) ťahom posúvať, ťahať: Hreščo ťažko poťahoval za sebou chromú nohu. (Tat.)

3. expr. (čo, z čoho i bezpredm.) opäť a opäť vťahovať, vdychovať do seba (obyč. dym z cigarety, cigary, fajky): Gregor mlčky poťahoval vyhasnutú fajku. (Laz.) Plukovník poťahoval cigaretu. (Pláv.) Poťahoval posledný dym z cigarety. (Min.) Z fajočky si poťahuje. (Jes-á) Ďurčiak poťahuje a bafká. (Fig.) Všetci dostanú po cigarete. Potom si sadnú, poťahujú — fajčia. (Ráz.)

4. expr. (čo, z čoho i bezpredm.) piť, upíjať, popíjať: (Páni) modranské poťahovali z pohárika. (Kuk.) Poťahoval (žinčicu) z črpáka. (Kuk.) Poťahovali z fľaše mocnými glgmi. (Gráf); ak práve (dieťa) nespalo a nepoťahovalo si z prsníka mliečko (Švant.); Poznať mu, že rád tiež poťahuje (Sládk.) rád pije alkoholické nápoje.

5. expr. (čím i bezpredm.) obyč. v spojení p. nosom chvíľami vťahovať nosom hlien, posmrkávať, smrkať: (Ondro) sám tiež nosom poťahoval. (Jil.)

6. expr. (o vetre, vánku ap.) fúkať, duť, povievať, pofukovať: Meštrál poťahuje od mora. (Kuk.) Vetrík poťahuje, šuchoce. (Lask.); neos.: z hory poťahovalo chladom (Kuk.); poťahovalo zimou (Urb.); Od mora poťahovalo zhnilinou, rybami (Urb.) vietor prinášal zápach hnijúcich rýb.

7. expr. (čo) kradnúť: Jedlo fasujeme, kupujeme si a poťahujeme. (Žáry) Žaloval na istého sluhu, lebo mu čosi poťahoval a neslušne sa choval. (Vaj.)

8. expr. spievať, zaťahovať: Oprobuje i poťahovať za organom, ale o chvíľu zatíchne. (Kuk.)

9. trochu zastar. (koho) brať na zodpovednosť: Nemiešajte sa! On podľa zákona. Veď nás budú poťahovať. (Jes-á) Páni prestali sa mu mať za tatka. Nebáli sa už, že ich bude poťahovať. Tak sa ho odhodili a prišiel o službu. (Kuk.)

10. zastar. (čo na čo) dávať do súvislosti s niečím, vzťahovať: Ako vysvetľovať ich a poťahovať na javy prírody. (Dobš.)

11. zastar. (k čomu) smerovať, cieliť: Každý poťahoval k spoločnému cieľu. (Kuk.)

12. expr. zried. pracovať: Že Ondriš s robotou nezaostával, to je zásluhou jeho pilnej ženy, ktorá neraz musí poťahovať za muža. (Kuk.);

dok. potiahnuť¹

|| poťahovať sa

1. zastar. (na čo) dostávať sa do súvislosti, vzťahovať sa: Zhrnie všetko, čo sa poťahuje na pôvod Slovákov. (Škult.); zvedavosť, ktorá sa poťahovala na písací stolík (Podj.);

2. zried. vyťahovať sa, vyrastať: Celé hodiny sme vydržali vyčkávať, ako sa poťahuje býlie zo zeme. (Fig.)

poťahovať², -uje, -ujú nedok. (čo) pokrývať na povrchu povlakom al. na spôsob povlaku, obťahovať: p. kreslá kožou; Škoda takej čistej oblohy poťahovať čmudom. (Hviezd.);

dok. potiahnuť²

|| poťahovať sa² (čím) pokrývať sa povlakom al. na spôsob povlaku, zaťahovať sa: nebo sa poťahovalo mrakmi;

dok. potiahnuť sa

potiahnuť¹, -ne, -nu, -hol dok.

1. (čo, koho za čo, čím) ťahom napnúť, chytiť a myknúť, potrhnúť, zatiahnuť: p. povraz, opraty; Potiahne si červenkavý fúzik. (Ráz.); p. niekoho za rukáv, za ucho, za vlasy; Potiahne otca za nohu. (Ráz.) Pár ráz kľukou na studni potiahla. (Tat.); p. kohútik (na strelnej zbrani) streliť; pren. Do obeda som mohol kachle ešte hodne potiahnuť (Kuk.) ešte veľa postaviť

● potiahol ho za vačok prinútil ho platiť, urobil mu útratu; Najedli sa, napili, potiahli bohatého mecenáša o dáku tú stovku (Zgur.) vymanili od neho peniaze, dali si zaplatiť.

2. (koho, čo, čím i bezpredm.) ťahom posunúť, presunúť na iné miesto, premiestiť, zatiahnuť, odtiahnuť: Pán radca chytil ho za gombičku a potiahol na stranu. (Kuk.) Dovolíš potiahnuť pred faru? (Vaj.) zájsť s vozom, zatiahnuť. Potiahol po stole pred seba knihu. (Bedn.) Vozík potiahol ďalej. (Jégé) Potiahla plecom, akoby ju to nezaujímalo (Tim.) pohla, mykla.

3. (čo, z čoho i bezpredm.) prudko vtiahnuť, vdýchnuť do seba (obyč. vzduch, dym ap.): S nevôľou potiahol vzduch. (Min.); potiahne zo zapekačky (Al.); Sváko si tuho potiahol. (Švant.); potiahol z cigarety (Jégé); Pripálil si, potiahol a vyfúkol dym. (Hor.); potiahol cigaretu (Skal.) vtiahol do úst dym z cigarety;

4. hovor. (čím i bezpredm.) obyč. v spojení p. nosom prudko vtiahnuť hlien v nose, smrknúť: Nosom čudne potiahla, že rozosmiala všetkých. (Gráf)

5. expr. potiahnuť (si) (čo, z čoho i bezpredm.) vypiť, upiť si: Doktor potiahol glg vína. (Kuk.) Potiahol zo slivovice. (Jes.) Pivo, z ktorého si Artur potiahol glg. (Jégé) Potiahol si z podávaného krčaha. (Rys.) V izbe si potiahol z fľaše. (Al.)

6. expr. (o vetre, vánku ap.) zaduť, zafúkať, zaviať: Keď potiahne vetrík, biele chĺpky sa dvíhajú a poletujú. (Kuk.) Kam vietor potiahne, ta sa obráti (zástava na veži). (Záb.)

7. expr. (čo, čo komu) ukradnúť, odcudziť: V trme-vrme niekto potiahol Mauriziovi bicyklový plášť. (Žáry)

8. zried. zaspievať ťahavým hlasom, zatiahnuť, zanôtiť: Mládenec ešte vždy počúval basu: „Že si ma nechala,“ potiahol mládenec. (Jes.)

9. zastar. (koho) získať niekoho pre seba, pribrať, pritiahnuť: potiahnuť katolíkov do spolku (Záb.); Koho chuť potiahne, siahne za zájedkom (Kuk.) kto dostane chuť. Potiahla ho chuť na jedenie. (Heč.)

10. zastar. p. na zodpovednosť (koho) vziať na zodpovednosť: Potiahol ho na zodpovednosť. (Šolt.); pána Bajcsyho na zodpovednosť potiahnuť (Hurb.);

nedok. poťahovať¹

|| potiahnuť si hovor. expr. (čoho i bezpredm.) pospať si: Do deviatej si dôkladne potiahne toho spánku. (Podj.)

potiahnuť², -ne, -nu, -hol dok. (čo, čím) opatriť, pokryť na povrchu povlakom al. na spôsob povlaku, obtiahnuť: p. pohovku látkou; kniha potiahnutá kožou; p. niečo ochrannou vrstvou; pren. Jas májového rána potiahol všetko zlatým povlakom (Gráf) všetko sa zaligotalo; pren. Nebo potiahnuté je mračnami (Podj.) je zamračené; kuch. p. zákusky polevou; krajč. potiahnuté gombičky obtiahnuté látkou;

nedok. poťahovať²

|| potiahnuť sa (čím i bezpredm.) pokryť sa povlakom al. na spôsob povlaku, zatiahnuť sa: Nebo celé potiahlo sa do šediva. (Šolt.);

nedok. poťahovať sa

potiahnuť dok.
1. csl ťahom napnúť, chytiť a myknúť, zatiahnuť: Poťejhla son ju za vlase (Kociha RS); Ftedi mä zbadala, ke_com hu poťa̋hla za rukáu (Krivá DK); Já som ju tedi potáhol (Nitr. Blatnica NIT); Pocahnul me za vlasi (Smižany SNV)
F. bolo na ňom vidno, že dľhšie ňepoťa̋hňe (Or. Biely Potok TRS) - nebude dlho žiť
2. csl ťahom posunúť na iné miesto, premiestniť, odtiahnuť: S koňmí ešťe vládau̯ pota̋hnuť po krčmu (Krivá DK); Akurát pred dvoma tíždní som k nemu potáhéu̯ brad drevo (Dobrá Voda PIE); Ten koň mu ňescel to pocahnuc, hejže, bo to trebalo doz hodňe pocahnuc (Smižany SNV)
3. csl expr. ukradnúť, odcudziť: Bou̯ to Cigán, poťiehou̯, ďe sa čo dalo (Sebechleby KRU); Ďe si to pero poťiahou̯? (Bodorová MAR); Tá stará čo vidí, potáhne (Dol. Súča TRČ); Ja bula sama pocahla šoudru, chodž ma ňigda ňevidzela (Sobrance); Čerešňe som jej i tak pocahnul (Niž. Šebastová PRE)
4. csl vtiahnuť do seba vzduch, dym ap., vdýchnuť: Aj mladí pán si poťiahľi s tej fajki (V. Bielice TOP); Daj aj mne potáhnut s tej fajki (Val. Belá PDZ); Ja ňeviem, keľože to mal rokvoch a ten starí mu už dal pociahnuc s faječki (Rajec ŽIL); Pocahnudz (dym) do sebe (Straňany MCH); Pipku mal v usci a ľem kediś-nekediś pocahnul z ňej (Studenec LVO)
5. turč, jtrenč naostriť, nabrúsiť ostrie kosy, noža ap.: Poťiahňi si kosu, buďe ťi ľepšie brať (Košťany n. Tur. MAR); Keť sa sceš z mojú britvú holit, musíš si ju najprv na remeňi potáhnút (Bošáca TRČ)
6. vin. zrezávať vinič na dlhšie prúty, aby viac zarodil: Na visoko zrezau̯, nahau̯ dlhie prúti, ej, poťiahou̯ viňicu (Dol. Plachtince MK); Na tonto kŕči son poťiahou̯ ťento prút, ľebo ho kceu̯ ťahaď na longov (Pukanec LVI); potáhnúd vinohrad (Ružindol TRN)
7. expr. s potešením (si) upiť, vypiť (si): Vera dobre poťa̋hnu s tej fľäški (Krivá DK); Aľe ze dva ľitre zme fčera pociahľi (Rajec ŽIL); Brat tiž ľubi pocahnuc, paľenku ľubia (Závadka SAB)
8. expr. vtiahnuť hlien v nose, smrknúť: Zasa si ľen poťa̋hnuu̯ a ňeutreu̯ si nos (Dlhá n. Or. DK); pocahnudz z nosom (Smižany SNV)
9. or expr. zaspievať, zanôtiť: Nože, Ondro, pota̋hňi tú našu! (Krivá DK)
10. or expr. zaviať, zavanúť (o vetre): Šäg ako cíťiť, že dobruo poťa̋hlo od Maguri (Krivá DK)

potiahnuť si dok.
1. tek zried. natiahnuť si nejakú časť tela pri práci, presiliť sa
F. daj si pozor, abi si si ňepotiahou̯ darobňiu̯ žilku (Lutila KRE) - o lenivom človeku
2. or, trenč expr. vypiť si, upiť si: Každí furman si rát poťa̋hou̯, ke dobre zviezou̯ drevo (Krivá DK); Ten starí si veru ľúbel pociahnuc (Rajec ŽIL); Dobre si poťáhél (Bošáca TRČ)

potiahnuť [-tiah-, -táh-] dk
1. koho (za čo, kam, za kým) ťahom potrhnúť, príp. trochu posunúť, zatiahnuť niekoho: (Michal Jesenský) k panu Yesensky Mattyassowy se chapal, takže ho y za wlasy dochytil a potahol (PRÍBOVCE 1727); nesslechetnik tak gi (ženu) spátkem potáhel, že ona horeznak spadla (VP 1764); podraziwsse geho na chrbet, o zem gsem geg uderil, ale skrz pad swug y mne za sebau poťahnul (PT 1796)
2. čo do čoho zaznačiť, zapísať niečo: gednu kazdu holbu po padesaty lotech do introitu sem potahel (BÁNOVCE n. B. 1733)
3. čo zväčšiť, natiahnuť niečo: kowačowj, čuo 13 ohnjw nowjch z meskeho železa urobil, dwe obruče potahol, dano den 46 (ŽILINA 1693-94)
4. čo komu ukradnúť, odcudziť niečo niekomu: Tyntyara gistimu zemanowi geden dobri uzol penyazi z ručnikom potyiahol (KRUPINA 1737)
F. p. pod prsty čo ukradnúť niečo: zlodeg chtegice netco pod prsty potáhnuty, newchazy do domu skrz dwere (COB 17. st)
5. čo na koho privlastniť si, získať niečo: kde su statky a penize, ktere nebossky Gabor sam na sobe potyiahol? (PUKANEC 1771); mnozy sjnowe se usylugi statek na sobe potahnuty (CS 18. st)
6. kam presunúť sa na iné miesto; prejsť istý úsek cesty (pochodom al. pomocou povozu ap.): buohdá tejto soboty prišlej potahneme do Oravy (LIPTOV 1529 E); haydussi Redayho hrozili se, že budu mstiti cysarssti a že ta potahnu na ratu (RUŽOMBEROK 1605); wogska potahnu w syle mocne (PoP 1723-24)
7. k čomu predvolať niekoho na súd ap.; prinútiť niekoho niečo urobiť: Georgius Klobucnik potahnuty k prawu wiznal a powedel, žeby on (roľu) z gruntom kupil (ILAVA 1642); k winahradenj czeni takoweg zbitečzneg doliewki (vína) potahnutj a nad to gesste y pokutowany bity ma (TRENČÍN 1716)
8. koho kam pritiahnuť, priviesť: twe nestale srdce potahne te prudce, kde bis sam nerad gjty (BV 1652)
F. p. až do hrobu koho sprevádzať niekoho po celý život: nepritelem gest, kterého až do hrobu z sebú potáhnež (PT 1778)
9. k sebe, za sebou získať niekoho na svoju stranu, pretiahnuť: budu-lť ga powyssen od zeme, wssecky k sobe potáhnu (SP 1696); ach, uprimna dusse, potahni mne za sebau (PT 1796)
10. do čoho dostať niekoho do nej. (obyč. nepriaznivej) situácie: ponewadž ga potahnuta gsuce do podezrenj strani zamordowaneho djtete mogeg želiarky (PUKANEC 18. st); p. sa
1. za čím ísť za niečím, nasledovať niečo, čo možno vnímať zmyslami: hljsty za sladkjm pak se potahnu (HT 1760)
2. od čoho odtiahnuť sa, nechcieť urobiť niečo: wůdcowé nassý od gednoho každého priwatnj wykládánj Pjsma se potáhli (FP 1744)