Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mieniť -i nedok.

1. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj. vôľu, chuť, úmysel (pri zápore odmietnutie) činiteľa konať dej, hodlať, chcieť, zamýšľať: (ne)m-m dlho čakať

2. kniž. myslieť si, nazdávať sa, domnievať sa: m-l, že je už neskoro

3. mať na mysli, rozumieť: koho tým m-te?

4. mať názor, myslieť: dobre m-ené slovo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mieniť ‑i ‑ia nedok.

mieniť -ni -nia mieň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok.

mieniť -ni -nia mieň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. v platnosti modálneho slovesa (s neurčitkom) ▶ vyjadruje predsavzatie, vôľu, zámer (pri zápore odmietanie) konať, vykonať niečo, mať v úmysle niečo; syn. chcieť, hodlať, zamýšľať: rozhodne tam mienim ísť; čo mieniš teraz robiť, urobiť?; mieni pokračovať v štúdiu; časť peňazí mieni venovať na charitatívne účely; ženiť sa ešte nemienil; Vari si nemyslí, že mienim čosi ukradnúť. [V. Ferko]; Ten pán tu mieni sedieť? [V. Mináč]
2. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ mať istú mienku, istý názor na niečo, myslieť si, usudzovať, domnievať sa, nazdávať sa: mienil, že všetko dobre dopadne; mienila, že mu treba pomôcť; dobre mienené poznámky, návrhy, rady; Všetci tam pôjdeme, - mienil Fľakatý. [V. F. Šikula]; Už sa nám neoplatí ani spať, mienili podaktorí. [A. Hykisch]
3. (koho, čo čím) ▶ myslieť na niekoho, na niečo, mať niečo na mysli, na zreteli: čo tým mieniš?; koho tým mienila?; čo sa vlastne týmito slovami mienilo?; Možnosťou je i zvýšenie príjmov, zrejme sa tým mieni najmä daň z motorových vozidiel. [HN 2002]
parem. človek mieni, Pán Boh mení človeku sa nie vždy podarí uskutočniť svoje úmysly

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sa nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienku byť v domnienke žiť v domnienke mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieť myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovať uzatvárať uzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítať rátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladať tušiť domýšľať si domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať si šípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmysle mať úmysel zamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športuchystať sa mieniť chcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiťstrojiť strojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovaťplánovať mať plán mať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sapomýšľaťzastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnaniehovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu


chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľať pomýšľať mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovať mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sa hotoviť sa strojiť sa priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať si priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadať žiadať si vyžadovať požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť sa ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľať rozmýšľať zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovať rozhutovať prehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbať filozofovať rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zreteli mať na pamäti pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriť zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieť chápať mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladať počítať rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniť mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovať zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať sa mať domnienku byť v domnienke nazdať sa nazdávať sa predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sa domnievať sa mať domnienku byť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajúpočítať rátať: počítal, rátal, že dedičom bude sámmyslieť (si) predpokladať usudzovať predvídaťkniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťaziatušiť domýšľať si domýšľať saexpr.: hútať si šípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane


počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamätikalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavburiešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicuzastar. počtovať: kto počtuje, ten gazdujehovor. zastar. rechnovať

2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršaťmať na zreteli brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravienezabúdať (na niečo)

3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získamyslieť (si) mieniť veriť dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmúnazdávať sa domnievať sa predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobrekalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľovzaraďovať zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychuzastar. počitovať: počituje i seba k rodinepokladať považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosťmať za: vždy ho mala za slabochahodnotiť: hodnotia ho ako čestného človekahovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?posudzovať klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

5. požadovať istú sumu • rátať účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Skfakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali


zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmysle mať úmysel pomýšľať zmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchodzastar. obmýšľať mieniť chcieť chystať sa strojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlastiplánovať mať v pláne mať plán: plánuje pomstuhodlať: Hodláte ostať doma?expr. hútať: húta oženiť sahovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá


zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasienazdávať sa domnievať sa predpokladať myslieť si mieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadkumať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sa javiť sa pripadať prichodiť prichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známazastaráv. predchodiť: predchodí si všemocnýukazovať sa predstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinnávyzerať pôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať sa vidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidípáčiť sa ľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počulpliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mieniť, -i, -ia nedok.

1. mať mienku, myslieť si, domnievať sa: „Hrali sa na schovávanku,“ mienil Jerguš. (Ondr.)

2. zried. (koho, čo) mať na mysli niekoho, myslieť na niekoho, na niečo: „Idú azda predávať?“ mienil zas pána farára. (Kuk.)

3. (čo i s neurč.) mať v úmysle, zamýšľať, chystať sa, hodlať, chcieť: dobre mienená rada dávaná s dobrým úmyslom; domov sa vrátiť nemienim (Jes.);

dok. k 3 umieniť si i zaumieniť si

mieniť nedok.
1. ako modálne sloveso v spoj. s neurčitkom vyjadruje vôľu, chuť činiteľa konať dej, hodlať, zamýšľať: Esli mia míniš porezat, nedávaj sa rači do holeňá (Jablonové MAL)
F. tuším míňí pršat ceu̯í deň (Brodské SKA) - neos. bude celý deň pršať; Človek mieňi, Pánbo meňí (V. Bielice TOP) - človeku sa každý zámer nevydarí
2. myslieť si, nazdávať sa, domnievať sa: Každá uš trochu mieňila, koho má rada (Párnica DK)
3. chcieť: Do toho cesta sa zapraviu̯ ľekvár ľebo mak, ľebo tvaroch, kto čo mieňiu̯ (Devičie KRU)
4. myslieť, mať názor: Čo sa jjej ňeopítaš, jako to mieňila? (V. Rovné BYT)

mieniť [mie-, mí-] ndk
1. mať mienku, myslieť si, domnievať sa: z ust gegjch slissme, co minya o prawde (Tr 1728); uslyšíte, co míním v svém srdci (ASL 1781)
2. zamýšľať, chystať sa, hodlať, chcieť: Wasse Milost minila wozi pro wino poslati (L. JÁN 1610); s tim dobitkem sel anebo minil giti (SKALICA 1683); nemgenyme sa tu obidleti (L. ONDREJ 1704)
F. cžlowek mjny, Pan Buh menj (Se 18. st) človeku sa vždy nepodarí uskutočniť svoje úmysly: mnohy chudobným se činj, ač syc méssek gináč mjni (SiN 1678) bohatí často nepriznávajú svoje bohatstvo
3. uberať sa istým smerom, smerovať, mieriť: weža k Damássku mjnj (KB 1757); tendo: táhnem, mjnjm ňekam; Pharus: gedna weža, do kterég swetlo kládli, k kterég plawcj minili (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

mieni vykonávať svoje právomoci entend exercer ses pouvoirs

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu