Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

mámiť -i nedok.

1. omamovať: jar m-i zmysly

2. klamať, zavádzať: m. niekoho peknými sľubmi

3. lákať, vyťahovať: m. od niekoho peniaze, m. z niekoho priznanie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mámiť ‑i ‑ia nedok.

mámiť -mi -mia mám! -mil -miac -miaci -mený -menie nedok.

mámenie -nia s. 1. ▶ silné pôsobenie na zmysly zbavujúce človeka jasného vedomia, omamovanie, opájanie: diabolské m.; Krásna tvorivá skepsa, ktorá nepodlieha mámeniu ani nepredstiera ružové okuliare. [I. Kadlečík]
2. ▶ vyvolávanie nesprávnej predstavy o niečom, zavádzanie: falošné, prázdne m.; Začína sa rok vášní, sľubov a mámení, rok, v ktorom nás čakajú voľby. [Pt 1998]
▷ ↗ i mámiť


mámiť -mi -mia mám! -mil -miac -miaci -mený -menie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ silno pôsobiť na zmysly a tým zbavovať jasného vedomia; syn. omamovať, opájať: lipa mámi opojnou vôňou kvetov; harfa ho mámila krásnymi tónmi; mámi ho svojím pohľadom; Zrazu bol potok plný zlatých retiazok, ktoré mámili zmysly. [V. Švenková]; Zlato lákalo vždy a mámi ľudí aj dnes. [InZ 2005]
2. (koho (čím)) ▶ pôsobiť na niekoho prostredníctvom lákavých rečí, prikrášlených výmyslov, vyvolávať nesprávnu predstavu, klamať, zavádzať: m. niekoho sľubmi, peknými slovami; m. ženy sladkými rečami; mámila ho vidina, predstava šťastia; Odletela striga medzi strigy. Iba ľudí mámila a hnala do skazy. [A. Masár-Tatranský]
3. (čo od koho/z koho) ▶ nástojčivo sa usilovať získať od niekoho niečo; syn. lákať, ťahať, vyťahovať: m. od kolegu príspevok do časopisu; m. peniaze od rodičov, od klientov; vie, ako m. z ľudí informácie, podrobnosti; zbytočne mámil odo mňa priznanie, tajomstvo; Mala som tie príhody strašne rada a mámila som ich z otecka vždy znovu a znovu. [J. Blažková]
fraz. mámi ho zrak má vidiny, vidí niečo klamlivé, neskutočné; expr. mámiť teľa z jalovej kravy usilovať sa získať nemožné
dok. k 1, 2zmámiť, k 3vymámiť

balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudízavádzať miasť mámiť: vedome zavádzajú, mätú mládežkraj. galamutiť (Jégé)ohlupovať: frázy na ohlupovanie másklamaťfraz. vodiť za noshovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za noshovor. expr. valiť blázniť šialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčencemystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovaniedemagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutiliexpr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!


klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariť lakovať gabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbať zohýnať (nehovoriť pravdu)

2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzať mýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesť miasť mámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

p. aj balamutiť

3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovať fixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiť šudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


mámiť 1. zbavovať jasného vedomia silným pôsobením na zmysly • omamovať: jar mámi, omamujeopájať opantávať: les ho opantával opojnou vôňouhovor. šialiť: víno šiali hlavuexpr.: omračovať omárať: omračuje ho krása prírody; mozog mu omára sladká opojnosť

2. usilovať sa dostať niečo od niekoho • lákať: stále mámi, láka od otca peniazevábiť (lákať pútaním pozornosti): vábi ho k sebeťahať: ťahal informácie od kolegovexpr.: drankať drančať pýtkať vyťahovaťhovor. expr. pumpovať (nástojčivo pýtať): drankala na nové šaty; postupne z nej vyťahoval všetky tajomstvá; pumpovať peniaze od niekohokniž.: lúdiť vyludzovať

3. p. klamať 2


mýliť 1. uvádzať do omylu • miasť pliesť: mýlil ho v rátaní; miatol dievčatám hlavy; Nepleť ma!zavádzať mámiť (mýliť výmyslami, rečami): zavádzal kolegov; mámil každého sľubmiexpr.: mítoriť balamutiť baláchať: balamutil celú trieduklamať podvádzať (mýliť vedome): dlhé roky nás podvádzalidezorientovať demagogizovaťkniž. mystifikovať (odvádzať od správneho názoru): dezorientovaná verejnosť; demagogizovať spoločnosť

2. p. rušiť 3


pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večerupožadovať vyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečoprosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výletexpr.: žobrať žobroniť prosíkať proskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korúnexpr. vystíhať (Jesenská)expr.: skuhrať drankať drančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniazemámiťexpr. lúdiť (neodbytne) • vypytovať vypytúvať (ustavične pýtať)

2. p. prosiť 3. p. žobrať 1


vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamouvnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zverihovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovalanabádať podnecovať ponúkať vyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťažnahovárať navrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výletzvádzať navádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádežhovor. expr.: lanáriť poďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzkuverbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavumámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveďnár. bastviť (Jesenský)


vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedať vypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať sa prezviedať sa dopytovať sa dozvedať sahovor.: dovedať sa dovedovať sa dovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiť byť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovať ťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediť pátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiť lákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať sa spytovať sa opytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mámiť, -i, -ia nedok.

1. (koho, čím, komu čo i bezpredm.) klamať, podvádzať, balamutiť, zavádzať: m. niekoho peknými rečami; Noblesa ti hlavu mámi. (Smrek)

2. (koho, čo) zbavovať zmyslov, robiť mdlým, omamovať: výpary mámia; rezeda zmysly mámi (Kras.); pren. jar mámi; Strach devino srdce mámi. (Sládk.)

3. (čo z toho, od koho i bezpredm.) usilovať sa dostať, lákať: m. z niekoho tajomstvo, m. od niekoho peniaze; Kto je ten? — mámi Marek nadurdený. (Heč.);

opak. mámievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 omámiť, zried. zmámiť;

k 3 vymámiť

mámiť nedok. klamať, balamutiť; vábiť: Ve_te tá len mámí! (Kameňany REV)

mámiť ndk
1. koho klamať, podvádzať, zavádzať niekoho: snům ňedag nás mámiťi (CC 1655); s takowimito wy wymisslenymi pletkamy lid sprosty mamite (DuH 1726); muž Ssimon lid mamil (Le 1730); facio fucum: mamjm, oklamáwám (KS 1763)
2. zbavovať zmyslov, omamovať: demento: oblázňugem, ssaljm, mámjm (KS 1763)
3. koho lákať, vábiť niekoho: chlipnost telesna, ty lidi mamiss (MS 1758); mamona ge to, čo nas mamy, waby, ludy (WS 18. st); m. sa nazdávať sa, myslieť si, domnievať sa: nemam se, že swatj nič o nás neznagu (PW 1752); abichom nemamili lidskym domnenim (CS 18. st)

mámiť mámiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu