kryštalický -ká -ké príd. 1. chem., fyz. ▶ zložený z kryštálov, rovnorodých telies s pravidelnou štruktúrou atómov, molekúl a iónov: k. fluorit, kremík; kryštalická sóda, skalica; kryštalická voda, soľ, usadenina; kryštalické látky, soli, kyseliny
2. geol. ▶ vytvorený premenou usadených a vyvretých hornín: k. masív; kryštalické jadro pohoria; kryštalické horniny, minerály, vápence, bridlice; k. agregát zoskupenie rozlične veľkých, nedokonale kryštálovo obmedzených nerastných jedincov
3. 2. st. -kejší publ. ▶ majúci inú, zreteľnejšiu, dokonalejšiu, vyhranenejšiu podobu: Estetický tvar jeho diela sa vybrusoval do stále jasnejšej a kryštalickejšej podoby. [M. Tomčík]