Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hypotéza -y -téz ž. vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor; predpoklad, domnienka;

hypotetický príd.: h. výklad;

hypoteticky prísl.;

hypotetickosť -i ž.

hypotetický [-t-t-] -ká -ké príd.

hypotetický [-t-t-] -ká -ké príd. ▶ jestvujúci iba ako hypotéza; založený na domnienkach, dohadoch; syn. predpokladaný, odhadovaný: hypotetická otázka; hypotetická situácia; nastoliť h. problém; je to iba h. návrh; toto všetko sú iba hypotetické úvahy

hypotetický príd. ‹g› založený na predpoklade, hypotéze, podmienený, neistý, neskutočný: h-á mienka; h. výklad; h. úspech; log. h. súd, výrok súd, resp. výrok v tvare „ak A, potom B“; lingv. h-é tvary v minulosti jazyka predpokladané (označované hviezdičkou); h-é súvetie podmienkové;

hypoteticky prísl.;

hypotetickosť -ti ž.

hypotetický p. predpokladaný, neoverený

neoverený bez overenia, potvrdenia o pravdivosti, reálnosti (op. overený) • nepotvrdený (op. potvrdený): neoverená, nepotvrdená výhra • hypotetický: hypotetické tvrdenia • predbežný: toto sú len predbežné informácie

predpokladaný ktorý sa predpokladá, očakáva • očakávaný • tušený: dostavil sa predpokladaný, očakávaný, tušený úspech • pravdepodobný: pravdepodobný víťaz prezidentských volieb • predbežný (op. definitívny, presný) • plánovaný (ktorý sa predpokladá podľa plánu): predbežný, plánovaný termín návratu • hypotetický • odhadovaný • odhadový • odhadný (jestvujúci iba ako hypotéza, odhad): hypotetický priebeh udalosti, odhadovaná cena • údajný • kniž. domnelý (predpokladaný na základe istých údajov, domnienok): údajný, domnelý páchateľ

hypotéza, -y, -téz ž. názor ešte neoverený praxou, ktorý sa zatiaľ pokladá za vedeckú pravdu; predpoklad, domnienka;

hypotetický príd.: log. h. súd ešte neoverený praxou; h-a platnosť neoverená skúsenosťou;

hypoteticky prísl.