brvno, -a, -vien/-ván str. dlhý kus hrubého dreva (i otesaný): voziť, nakladať b-á, tesať b-á, sedieť na b-e
● V cudzom oku vidí smeť, a vo svojom brvno nevidí (prísl.) vlastné chyby nevidí, a druhého chyby zveličuje;
brvnový príd.: b-á stena;
brvienko, -a, -nok, zried. i brvience, -a, -nec str. zdrob.