Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vystrojiť -í -a dok.

1. zaopatriť výstrojom, vybaviť: v. brigádnikov náradím, dobre v-ené laboratórium

2. zabezpečiť uskutočnenie nejakej akcie, usporiadať, zorganizovať: v. hostinu, svadbu

3. vypraviť (význ. 1), vychystať: v. deti do školy

4. vyobliekať: v. mladuchu;

nedok. vystrájať -a

1. k 1 – 4

2. vyvádzať (význ. 2); vyčíňať: v. nezbedy; v-nie víchrice

// vystrojiť sa

1. vydať sa (význ. 4), vypraviť sa, vychystať sa: v. sa na poľovačku

2. vyobliekať sa: v-ený ako na svadbu;

nedok. vystrájať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vystrojiť ‑í ‑a dok.; vystrojiť sa

vystrojiť -jí -ja vystroj! -jil -jac -jený -jenie dok.


vystrojiť sa -jí sa -ja sa vystroj sa! -jil sa -jac sa -jený -jenie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť sa prichytiť sa chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiť pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sa podobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť sa vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sa popriberať sa pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa zobrať sa vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiť vydať sa ísť zamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť sa schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


obliecť 1. dať na telo šatstvo al. jeho súčasť; takto pokryť niekoho (op. vyzliecť) • zastaráv. al. expr.: odieť odiať nadieť nadiať: obliecť, odieť si kabát; teplo obliecť, nadieť dieťa; obliekli, odiali sa do slávnostnéhohovor. vziať si: dnes si vezmem iné šatyexpr.: natiahnuť navliecť prehodiť (obyč. v rýchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, prehodila si župan a vyzrela vonfraz. expr. pohádzať šaty na sebakniž.: priodieť priodiať: priodiali nevestu do bielehonaobliekať zababušiť (teplo obliecť): naobliekať si dva svetre; zababušiť sa do vlniakavyobliekať vystrojiť pristrojiť ustrojiť (pekne, slávnostne obliecť): do kostola všetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojilaexpr. vymódiť (módne obliecť) • poobliekaťzastaráv. al. expr.: poodievať ponadievať (postupne, viacerých): poobliekala deti do vetroviek

2. hovor. zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť: musí obliecť, zaobliecť celú rodinuzašatiť ošatiť: deti treba lepšie zašatiť, ošatiťexpr. ogabaťkniž. al. expr.: zaodieť zaodiať


pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výletvydať sa: vydať sa do svetavziať sa: zrazu sa vzal a už bol prečvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičomodísť: nahnevala sa a odišla od nás prečodobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťamivzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialilrozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčilzried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestoudať sa pustiť sa podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plotpustiť sa dať sa: pustiť sa, dať sa do robotychytiť saexpr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do koseniapribrať sa podobrať sa prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa


poslať 1. spôsobiť (rozkazom, prosbou a pod.), aby niekto odišiel niekam za istým cieľom • vyslať: poslať, vyslať špiónahovor. vyšikovať: poslať, vyšikovať manžela so smeťami, po nákup; poslať, vyšikovať deti z izby prečvystrojiť vychystať vypraviť (poslať po istej príprave, chystaní): vystrojiť, vychystať deti do školy; vystrojiť, vypraviť niekoho na cestuzoslať (poslať z neba; o Bohu): Pánboh na nich zoslal trest

2. spôsobiť, zariadiť, aby sa niečo niekam dostalo • zaslať odoslať: poslať, zaslať niekomu správu; svadobné oznámenie odoslali ešte včeraadmin., pošt.: vyexpedovať odexpedovať (poslať adresátovi): (vy)expedovať balíky; odexpedovať zásielkuadresovať (poslať na niečiu adresu): adresovať list synovi, na synahovor.: odšikovať pošikovať: odšikovali, pošikovali ich za hranicesubšt. odlifrovať (poslať so sprievodom): deti odšikovali, odlifrovali do cudzinydopraviť odtransportovať (poslať na dopravnom prostriedku) • oddisponovať (dať dispozície na poslanie; poslať na iné miesto): oddisponovať pracovníka do iného oddelenia


usporiadať 1. uviesť do poriadku, do súladu • priniesť doniesť dať do poriadku: začne pracovať až vtedy, keď okolo seba všetko usporiada, keď všetko prinesie, dá do poriadkuurovnať zrovnať: najprv urovná všetky svoje záležitosti, potom odcestuje; v mysli si všetko zrovnalvyrovnať zarovnať (do radu): rad detí vyrovná, zarovná podľa ich veľkostipousporadovať pousporadúvať poukladať pourovnávať (postupne, viacero vecí): pousporadovať poháre vo vitríne; poukladať, pourovnávať si veci na stole

2. triedením zaradiť na náležité miesto • utriediť: fakty usporiadať, utriediť chronologicky; spisy usporiadať systematickyučleniť: zložitú látku treba najskôr učleniťzoradiť (dať do istého poradia): materiál zoradil podľa dôležitostisystematizovať systemizovať (usporiadať do systému): výsledky postupne systematizuje, systemizuje

3. cieľavedome, premyslene pripraviť nejaké podujatie obyč. širšieho spoločenského významu • zorganizovať: usporiadať, zorganizovať športové preteky, medzinárodný festivaluskutočniť zrealizovať (spoločenské a pod. podujatie): posedenie uskutočníme, zrealizujeme v dome kultúryvystrojiť vychystať: vystrojiť hodyhovor.: zaranžovať zrežírovať: bol to dobre zaranžovaný večierok; Kto zrežíruje program konferencie?zastar.: vydržiavať vydržovať (nedok.): každoročne vydržiavali rodinnú slávnosť


vybrať sa 1. odísť s istým cieľom niekam • vydať sa dať sa: vybrať sa, (vy)dať sa na ďalekú cestuexpr. vyrukovať (hromadne sa vybrať): mládež vyrukovala do horyvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa (vybrať sa niekam po istej príprave, strojení, chystaní): vypraviť sa na výlet; vystrojila sa, vychystala sa na návštevuvyjsť (si): vyšli (si) do ulíc, na prechádzku

2. p. vyjasniť sa 1, vyčasiť sa


vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincomkniž. vstúpiť do stavu manželského vziať si zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiakahovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šlamať sobáš zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martinamať svadbu svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v letefraz.: dostať sa/ísť pod čepiec ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľavadať sa odísť odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávouvypraviť sa vybrať sa vystrojiť sa vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túruexpr. vytrepať sahovor.: tajsť taísť: nazbierali húb a tašli domovpobrať sa vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou dopravaexpr.: schytiť sa vychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa minúť utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniazestroviť potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potrovípremrhať zmárniťexpr.: prehajdákať pregazdovať prebačovať prešustrovať roztatáriť rozfrnadiť rozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť


vyobliekať sa pekne, starostlivo, slávnostne a pod. sa obliecť • vystrojiť sa: vyobliekali sa, vystrojili sa ako do kostolapristrojiť sa ustrojiť sa: pekne sa pristrojila, ustrojila a šlaexpr.: vyparádiť sa naparádiť sa vyzrúbiť sahovor. expr.: vytiahnuť sa vyštafírovať sa vyštramandiť sa: na svadbe boli všetci vyparádení, vytiahnutí, vyštafírovaníexpr.: vyfintiť sa vyfrndiť sa vyfrndoliť sa nafrndoliť sa vycifrovať sa vycipkať sa vyčačkať sa očačkať saobyč. iron. vymódiť sa (nápadne, módne sa obliecť) • subšt.: nahodiť sa • oháknuť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vystrájať2, -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.) robiť hlúposti, kúsky, veci, ktoré spôsobujú nepríjemnosti, vyvádzať, vyčíňať: v. pestvá, žarty, nezbedy, šanty; Čože si vystrájal na zábave? (Skal.) Bol známym korheľom a o jeho vystrájaní rozprávalo sa všade. (Jil.)

hovor. v. (si) posmech, žarty z niekoho vysievať sa, posmievať sa niekomu;

dok. vystrojiť2, -í, -a: v. neplechu (Ondr.); v. šibalstvo (Dobš.)


vystrojiť1, -í, -a dok.

1. (koho, čo; čo čím) opatriť výstrojom, vybaviť všetkým potrebným: Nebola to izba, ale mäkký kútik vystrojený kobercami, vázami. (Jégé) Kabinety sú veľmi dobre vystrojené. (Pláv.) Náčelník štábu mal zaobstarať obuv pre jednu čatu, ktorú zle vystrojili. (Min.) Mamičky zháňajú peniaze, aby ho mohli čo najlepšie vystrojiť. (Taj.)

2. (čo) usporiadať, zorganizovať, uskutočniť: v. svadbu, pohreb, hostinu; Vystrojíme hody. (Podj.)

3. (koho) pekne obliecť; vyobliekať: Rada by chlapcov i dievčatá pekne vystrojila. (Al.) Mater vystrojila Anču do ľahunkých rukávcov. (Zgur.)

4. (koho) vypraviť, poslať: Chlapca vystrojil do školy bez raňajok. (Laz.) Otec ho vystrojil na lýceum do Štiavnice. (Vlč.)

5. (čo) pekne upraviť, vyzdobiť: Slovenská kniha bohato a vkusne vystrojená znamená byť udalosťou v našich smutných časoch. (Vaj.); Spis šumne vystrojila oficína Ottova. (Vlč.);

nedok k 1, 2, 4 vystrájať1, -a, -ajú, k 1, 2 i vystrojovať, -uje, -ujú

|| vystrojiť sa

1. vybrať sa, vypraviť sa, vydať sa, vychystať sa niekam: Zajtra vystrojíme sa do hôr na poľovačku. (Ráz.) Darinka vystrojila sa na prechádzku. (Vaj.)

2. pekne sa obliecť, vyobliekať sa: Zuza vystrojila sa ani do kostola. (Tim.);

nedok k 1 vystrájať sa1


vystrojiť2 p. vystrájať2

vystrájať, vystrájať sa p. vystrojiť


vystrojiť dk
1. koho, čo vybaviť výstrojom, všetkým potrebným: šest fur na svoje vlasne utraty prisileni zme vystrojit (ČIČMANY 1771 LP); matku wčelnj wystrogiti, rog wypuditi (GO 1792)
2. čo usporiadať, pripraviť, zorganizovať: lepssé slussý nadhernu pompu wystrogiti (PiA 1782)
3. koho vypraviť, poslať niekoho niekam: wistrogila gu do piwara za panom Jankowitsh (JASENICA 1704); chtegyce synow do sskol wystrogiti (P. PODHRADIE 1719); Wanyowu k Batisz z gjstym poselstwym wistrogila (TURIEC 1770); Tobiass a manzelka geho Anna wistrogily do sweta negmilegssiho sina sweho Tobiassa (Káz 18. st); vystrájať, vystrojovať ndk
1. k 1: (musia richtári) do takoweg roboti lud a wozi wystragat (PRIEVIDZA 1786); p. uradnikowy, kdy wistragal wozi od panstwa, na paholka na powoz dal sem (ŽILINA 18. st)
2. čo obliecť si niečo: zpitowati se musys prysne, či sy nadhernegssj, drahssj oblek na sebe newystragal (HRANOVNICA 18. st)
3. k 3: čzo kosczuw wistragali, tim platili po dwanast penezi (JASENICA 1704); mne mug otec pokradome w nočnu hodinu wistragal (NIMNICA 1734); (p. Jesenský synovcov do školy) wistragal a penize hotowe gjm dawal (T. ŠTIAVNIČKA 1757); sestra bratu hlávku myje, ej, do vojny ho vystrojuje (RL 16. st); vystrojiť sa dk vybrať sa, vypraviť sa, vychystať sa niekam: wjstroyte sa, czo muoze nayraney w nedelj, aby ste wczas mohli biti w pondeli (ŽILINA 1607); mudrcy znamenali hwezdu, kterež prwe newydali, za ni se wystrogili (KK 1709); gako se pan oswiceny na Kisuce wistrogil, dano chlebuw pospolitich n 15 (ŽILINA 1712); itineri se parare: wystrogiti se na cestu (PD 18. st); vystrájať sa ndk: swedek do kostola k službam Bozkjm sa wistragal (D. JASENO 1732); zo Šandor Mattyassouho domu gse Georgius Iosephy wistrayau (V. ČEPČÍN 1734); kdiss se brat mug Joseff do wogny wistragal (BENICE 1764); (chlapec) kdekoli k obidleny se wistragá, odepren bil (PT 1778)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu