Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

spadať -á, spadávať -a nedok.

1. voľne visieť, padať: vlasy jej s-li z pliec

2. zvažovať sa (význ. 1), nakláňať sa: domy s-jú k ceste

3. kniž. patriť (význ. 2): s. do právomoci, udalosť s-á do obdobia vojny

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spadať ‑á ‑ajú, spadávať ‑a ‑ajú nedok.

spadať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie, spadávať, spadúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.

klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dnoexpr.: kvackať kväckať kvickať kľuckať klonkať klinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolupoet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisáopadať opadávať (o hladine) • zvažovať saexpr. rútiť sa (prudko padať) • mať spád spadať spadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k cestenížiť sa skláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke

2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú saubúdať: zo slávy mu ubúda


patriť 1. byť majetkom niekoho • kniž. prislúchať: pozemok patrí, prislúcha susedovikniž.: náležať prináležať: vec náleží, prináleží tomu, kto ju našielprichodiť chodiť: bratovi prichodí väčšia čiastka dedičstva; chcem, čo mi chodí

2. byť členom, súčasťou niečoho, mať miesto niekde • spadať: záležitosť patrí, spadá do riaditeľovej kompetenciekniž.: prislúchať náležať prináležať: chotár už prislúcha, (pri)náleží susednej obcizaraďovať sa začleňovať sa: táto zelenina sa zaraďuje, začleňuje medzi kapustovité

3. p. týkať sa 1


podliehať 1. byť vo vzťahu podriadeného k nadriadenému • byť podriadený: priamo podliehať, priamo byť podriadený ministrovipatriť patriť do právomoci: záležitosť patrí súdu; vec patrí do právomoci miestneho úradukniž.: spadať spadávať: spadá(va) to do kompetencie riaditeľa

2. porov. podľahnúť 1, 2


spadať 1. porov. spadnúť 2. p. zvažovať sa 3. p. patriť 2, podliehať 1


splývať 1. tesným susedstvom sa dostávať do jedného celku, začať tvoriť celok al. robiť dojem celku • kniž. zlievať sa: hlasy splývali, zlievali sa do mohutného chorálu; farby súmraku splývajú, zlievajú sa do sivého odtieňaspájať sa zlučovať sa: cesty sa v diaľke spájajú, zlučujúzrastať zžívať sa asimilovať sa (prispôsobovať sa okoliu a začať s ním tvoriť celok): zrastať, zžívať sa s novou rodinou; prisťahovalci sa rýchlo asimilujú, splývajú s domorodcamiodb. fuzionovať

2. voľne (v prúdoch, záhyboch a pod.) visieť • spadať padať: vlasy jej mäkko splývali, (s)padali na plecia; záclony splývali, padali až na zem

3. zvoľna klesať • skĺzať kĺzať padať: slzy jej splývajú, padajú po líci; šaty pomaly skĺzajú, kĺžu z tela


zvažovať sa dostávať sa do naklonenej roviny; pozvoľna smerovať dolu (op. stúpať) • klesať: breh sa mierne zvažuje, klesá k lesu; ulica sa prudko zvažuje, klesáznižovať sa: chodník sa na konci zvažoval k záhradámpadať spadať spadávať spadúvať (prudko): svah (s)padá nadolskláňať sa (pomaly sa spúšťať): slnko sa skláňa, kloní na západschyľovať sa chýliť sa (k časovej hranici): zvažuje sa, schyľuje sa k večeru

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spadať1, -á, -ajú nedok.

1. voľne dolu visieť: voľne spadajúce rukávy;

2. zvažovať sa: svah spadá príkro do doliny;

3. kniž. zaraďovať sa niekam, patriť niekam: s. do právomoci, pod právomoc niekoho, niečoho; doba, do ktorej spadá jeho hlavné tvorivé úsilie (A. Mat.); Práca na „Detvanovi“ spadá do najšťastnejšieho obdobia Sládkovičovho. (Chorv.)

spadať2, -á, -ajú dok. zried. postupne spadnúť, padnúť, popadať: Čnie clivo smútok lesov v tvrdosť večera a v údolinu hmla už spadala. (Kras.)

spadať dk
1. (o lístí) postupne spadnúť, popadať, opadať: tsom on róvni k úródnomu sztromu, chtori v szvém tsase szvoju ovotz vidá, vse śelyenyeje, lyiszt z nyoho nyeszpadá (DŽ 1752)
2. (o daždi) spŕchnuť, napadať: zadne zelinj, trawj nerostu, dokut dest nespada (Káz 18. st)
3. (o bradaviciach, chrastách) oddeliť sa a spadnúť, popadať: cybuly často potierag to same, tiež y bradowyce z soly a spadagj (HL 17. st); wezmi chmele s octem neb z winem, mi mu tim casto nohi, ať mu (koňovi) chrasti spadagu (RG 18. st)
4. popadať na hromadu, zrútiť sa: bratré múg, gesly se stáwat bude, že twé staweni spáda, obnow hned prácu rozhozenú (BlR 18. st)
5. práv prejsť, dostať sa ako dedičstvo do vlastníctva niekoho: aby ty penize anebo y tez dom geg wlastny ne na gineho, ale na Catherinu Sswagdlenowu, dczeru, spadalo (ŽILINA 1619)
6. stratiť na hodnote, na cene: pren wssecka sláwa geho gako kwět spadá (KO 1782)
7. stratiť na intenzite, sile, pominúť: hnew nech ťi spádá z slúncem spádagícím (BE 1794)
8. prestať v nej. úsilí, ochabnúť, stať sa vlažným k niečomu: čo tu guss činiti budess, Natália? Nespadáss ze sily? (PeP 1771)
9. postupne celkom vypadať, poodpadať, vyzrieť a oddeliť sa, odpadnúť: tak hrozne ho dal sslahati, že y žili spadali z něho (WP 1768); wezmi chmele z octem neb z winem, mi mu tim často nohi, ať mu (koňovi) chrasti spadagu. Potom wezmy cesto kisle a mass mu na tom miste za nekolik dni, ass mu wlasy zpadagi (RG 18. st); -ávať, -ovať, spádať ndk/frekv
1. k 1: z kterég krvi dve kvapky spolu spadávagu a tretj niže padá (BT 1758); arbor ponit comas: spádá drewowé ljstij (KS 1763); gestli mas strom, s ktereho wčas owoce spaduge (PR 18. st); kdis ale (listy) neskoro spadugu, pričina gest, ponewač zima esste prinst nechce (PR 18. st); collabi solere frequent.: spádáwati (PD 18. st);
x. pren mi kamen neprawosti dowzhuri wihazugeme, ktery potom z waču prutkostu a z nasilu na nassu hlawu leti a spaduge (MS 1758) dopadá
2. k 5: w običegj gest, že statky tohoto sweta wžicky (!) z lidj na lidj spadagj (MARTIN 1590)
3. k 7: prawda gest, že mnozi sa nachazagu pratele, ale čos? Gsu nestali, gsu kwitek ranj, ktery na uswite w cas pohodlny kwitne, ale wecer spadawa a hine (MS 1758); gak skoro prebywagu, odletugú y spádagú ty weci, které w tomto swete su (BlR 18. st)
4. (o strome) zhadzovať, zbavovať sa plodov: gestli gablon, ktera z owoce spaduge, pred časom obloziš kukolowu zelinu s koreňom witrchnutu, zadržis gu (PR 18. st)
5. do čoho zvažovať sa, spadať do niečoho: (potok) ked sa zwodnel, ssirinu dole wažiskom tam do Wahu spadal (BELUŠA 1762)

spadať spadať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a ktoré spadajú do zodpovednosti et qui relèvent de la responsabilité
genetické zdroje, ktoré spadajú ressources génétiques qui entrent
musia spadať do kategórie doivent entrer dans la catégorie
nacizmu spadajú do kategórie du nazisme relèvent de la catégorie
potravín a ktoré spadajú denrées alimentaires et relevant
spadá do pôsobnosti článku 107 relève de l'article 107
spadá do tejto kategórie relève de cette catégorie
spadajú do ich oblasti relèvent de leur domaine de
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu