konča p. konťa
konča predl. s G strsl, zsl vyjadruje miesto na konci al. smer popri konci: A uš tie väčšie (deti) končä posťeľe spaľi (Žaškov DK); Konča maštale bou̯ salaš pre ouce (Čelovce MK); To sa ta_konča Huorok prehnalo, ten víchor (Ležiachov MAR); Ta_konča cintera ból takí pladz vimeraní (Ružindol TRN); Dva vozi sa konča seba zmesťili (Chocholná TRČ)
konča prísl. napokon, predsa: Koňče muśu ukazedz ľistok (Humenné)
konča predl. s G strsl, zsl vyjadruje miesto na konci al. smer popri konci: A uš tie väčšie (deti) končä posťeľe spaľi (Žaškov DK); Konča maštale bou̯ salaš pre ouce (Čelovce MK); To sa ta_konča Huorok prehnalo, ten víchor (Ležiachov MAR); Ta_konča cintera ból takí pladz vimeraní (Ružindol TRN); Dva vozi sa konča seba zmesťili (Chocholná TRČ)
konča prísl. napokon, predsa: Koňče muśu ukazedz ľistok (Humenné)