Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

podkovať -uje -ujú -koval -kovaný, podkuť -je -jú -kul -kutý dok.

1. pripevniť podkovu na kopyto, na podpätok: p. koňa

2. iba podkuť hovor. expr. dobre pripraviť, vyučiť: p. niekoho v matematike; p-kutý odborník skúsený;

nedok. podkúvať -a

podkuť -kuje -kujú -kuj! -kul -kujúc -kutý -kutie, podkovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kovaný -kovanie dok.

podkuť sa -kuje sa -kujú sa -kuj sa! -kul sa -kujúc sa -kutý -kutie sa dok.

okovať, okuť 1. kovaním obložiť (s cieľom spevnenia, zdobenia a pod.) • obiť: okovať, obiť bránu, truhlicu

2. pripevniť na podpätok podkovu • podkovať • podkuť: okovať, podkovať čižmy

podkovať, podkuť 1. pripevniť podkovu na kopyto al. podpätok • okovať • okuť: kováč podkoval, podkul, okoval, okul koňa; okovať, okuť vojenské čižmy

2. iba podkuť hovor. expr. dôkladne niekoho v niečom vycvičiť, dobre niekoho niečo naučiť • vyučiť: podkuť, vyučiť žiaka v účtovníctve • pripraviť: je dobre pripravený v angličtine • zdokonaliť: učiteľ chlapca zdokonalil v sebaobrane

podkuť p. podkovať, 2

podkuť sa p. vypiť si

podnapiť sa mierne sa opojiť alkoholom • pripiť sa • podpiť sa: chlapi sa v krčme rýchlo podnapili, pripili, podpili • hovor. expr.: potrundžiť sa • zried. potrunčiť sa • podgurážiť sa • expr.: uhnúť si • prihnúť si: hneď vidieť, že si uhli, prihli • expr. potúžiť sa • žart.: podkovať sa • podkuť sa • fraz.: mať v hlave • mať pod čapicou/pod klobúkom/pod čepcom • mať lampáš v hlave (byť mierne opitý) • byť v nálade • expr.: byť chytený • byť frcnutý • byť drgnutý • byť koštovaný (Timrava) • expr.: mať špičku • mať špicu

p. aj opiť sa, vypiť si

vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť si • prihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihli • expr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť si • frcnúť si • potiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágor • expr.: hrknúť si • trcnúť si • drcnúť si • drgnúť si • ďugnúť si • džugnúť si • šuchnúť si • šluknúť si • glgnúť si • vytnúť si • vyťať si • lognúť si • chlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúť • expr. potúžiť sa • žart.: podkovať sa • podkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestu • podnapiť sa (trocha sa opiť)

kovať i kuť, kuje, kujú, koval/kul, kovaný/kutý nedok. (čo)

1. kladivom pracovať (rozžeravené) železo: k. železo, kov, kosu, klince, kovaná oceľ; pren. kovaný chlap tvrdý, skúsený, vybíjaný

● k. plány, zradu osnovať, v tajnosti pripravovať; kuj železo za horúca (prísl.) veci treba riešiť v začiatkoch;

2. podkúvať: k. koňa;

3. trochu zastar. striebrom, zlatom kovaný obitý, ozdobený (napr. skrinka, palica);

dok. k 1 ukuť i ukovať, k 2 podkuť i podkovať, k 3 okuť i okovať

podkovať i podkuť, -uje, -ujú, -koval/-kul, -kovaný/-kutý dok.

1. (čo) pribiť podkovu na kopyto al. na podpätok: p. koňa; Počujeme dupot čižmy dvakrát podkovanej. (Smrek)

2. hovor. expr. (koho v čom) vyučiť, zdokonaliť: Riaditeľ ma podkul vo vinohradníckych múdrostiach. (Heč.);

nedok. podkúvať, -a, -ajú

|| podkovať sa i podkuť sa hovor. expr.

1. (v čom) štúdiom sa zdokonaliť: Spisovateľ potrebuje dôkladne sa podkuť aj v marxizme-leninizme. (Heč.)

2. žart. vypiť si, potúžiť sa: Podkujme sa na cestu. (Kal.) Keď sa tak páni podkovali a žilky v nich začali hrať ... (Kal.)

podkuť p. podkovať

podkovať i podkuť dok.
1. csl pribiť, pripevniť podkovu na kopyto: Treba koňa potkovať, je bosí (Košťany n. Tur. MAR); Po skončeňí potkovaňia doňiesľi gazdovia vipiť (Čierny Balog BRE); Psou hanbou zmo mi veru tie (kone) po prvuo potkovaľi (Kokava n. Rim. RS); Bosí kuón sa mosí potkuvat, abi sa mu nedoničili kopitá (Vaďovce MYJ); F klítke krava sa dvihla na pevních popruhoch, noha sa jej privázala a tag hu potkuval (Biely Kostol TRN); Idzem do kovaľa potkuc koňe (Ďačov SAB)
L. potkovať nahlatkuo (Valaská BRE), potkut nahu̯atko (Kúty SKA) - pribiť koňovi hladkú podkovu; potkut namiako (Kúty SKA) - pribiť podkovu tak, že klinec sa dotýka živého mäsa; potkuvat naostro (St. Turá NMV), potkut na štulňe (Štefanov SEN) - pribiť podkovu s ostrými vymeniteľnými ozubmi
2. pribiť kovový pás na spodok saní: Jak son nechál furmanské sane potkut, na dobréj sanici to bulo poznat (Hor. Súča TRČ)
3. expr. pribiť oblúkovité želiezko na opätok: Aj čižmi, bagandže treba potkuvať (Ležiachov MAR)

podkuť p. podkovať

podkovať, podkuť dk
1. čo pribiť podkovy zospodu na konské kopytá al. na podpätky: Murynowy, czo konie podkowal zawoczke, dalo se chleboweho (ŽILINA 1610); potkowal som troge polske csizmi ((P. BYSTRICA) 1723); calceare equos: potkowati koňe (KS 1763); potom koňa potkug (PL 1787)
2. čo zospodu okovať niečo, (o čižmách) opatriť ostrohami: y z ostrohamy kdy (čižmy) podkugu (B. BYSTRICA 1692 E); czižem mu potkowal z ostrohami padesat pari (JASENICA 1704); panu oswicenemu podkowal gedny čzižmj swymi ostrohami, d 35 (M. KAMEŇ 1730); podkúvať, podkovávať ndk/frekv k 1: w pondeli, czo kone Marssowsky podkuwal Ruskowi, dali sme d 11 (ŽILINA 1586); kowačom, ktery koňe panske podkuwaly, dalo se na frisstuk (ILAVA 1663); služebnik na prekor mistrovi svemu wssetečne a hnevliwe, neradne potkuvaice, skodil (LIPTOV 17. st E); kowačowi cžo konie podkowawal, zlati y tri grosse (JASENICA 1704)

podkuť, podkúvať p. podkovať