hojda -dy hôjd ž.
hojda p. kolíska 1
kolíska 1. lôžko pre dojča upravené na kolísanie: vyrezávaná kolíska • zastaráv. belčov (drevená kolíska): uložiť dieťa do belčova • hojda (visiaca kolíska, obyč. urobená z plachty) • hovor. kolembačka
2. p. domov 2, vlasť 2
hojda1, -y, hôjd ž. (z plachty urobená visiaca) kolíska;
hojdička, -a, -čiek ž. zdrob. expr.
hojda2, -y, hôjd ž. expr. neporiadna ženská (nadávka): S Šlojmom snúbila sa, hojda akási. (Vaj.) Tak jej patrí, hojde starej... (Zgur.)
hojda ž. 1. or, turč, zvol expr. drevená hojdacia postieľka, kolíska: Oťedz mu urobí hojdu, buďe buvať (Sedl. Dubová DK); Pot, iďež hajat do hojďi (St. Hory BB); hojda (Háj MAR) 2. snitr dospievajúce, nedorastené dievča: Ale, čo bi to boli ďieuki, to sa ešťe len hojdi (Návojovce TOP) 3. turč pejor. neporiadna, neupravená žena: Ti hojda, ak ťa chiťím, rebrá ťi polámem! (Mošovce MAR) 4. sšar ženská blúzka: hojda (Medzany SAB)