húževka ž.
1. expr. malá húžva: Húževki zme robili a f tom nosili cupki predávať (Kubrica TRČ); huževka (Tuhrina PRE)
2. obyč. mn. č. sorta jabĺk: Do jari sa aj húžefki pomínajú, decká do školi vivlečú (Dol. Súča TRČ); húževný príd.: Založ hužvu na huževni hak na rohadľe! (Spiš. Štvrtok LVO)