koža -e ž.
1. povrchové pletivo pokrývajúce telo väčšiny živočíchov: hladká k., stiahnuť, odrať k-u (zo zajaca), šupiny hadej k-e
2. vypracovaná zvieracia koža: kabelka z pravej k-e, kniha viazaná v k-i; máčať k-e; medvedia k. kožušina
3. hovor. povlak na povrchu niekt. pokrmov: k. na lekvári, pozberať k-u z kávy
● hus(ac)ia k. zimomriavky; je (iba) kosť a k. veľmi chudý; pocítiť niečo na → vlastnej k-i; nie je vo svojej k-i necíti sa dobre; expr. ide z k-e vyskočiť ledva sa ovláda; expr. nevmestí, nezmestí, nevprace sa do k-e je samopašný; báť sa o svoju k-u o seba, o svoje postavenie; mať → hrošiu k-u; vyviaznuť so zdravou k-ou bez úrazu; niesť k-u na trh riskovať; expr. kričí ap., akoby ho z k-e dral veľmi;
kožný príd. k 1: k-é póry; k-á infekcia;
kožka -y -žiek ž.
1. zdrob. expr. ku koža: jemná k. dieťaťa; jahňacie k-y
2. koža (význ. 3): k. na mlieku; ošúpať k-u z jablka šupu;
kožtička -y -čiek ž. zdrob. expr.