vzdušný príd.
1. týkajúci sa vzduchu: v. kyslík; bot. v-é korene
2. obsahujúci, prepúšťajúci dostatok (čerstvého) vzduchu: v. byt, v-á pôda
3. ľahký (ako vzduch): v. sneh; v. účes
● → stavať (si) v-é zámky;
vzdušne prísl.;
vzdušnosť -i ž.