typický príd.
1. kt. má vlastnosti typu (význ. 1), charakteristický, príznačný: t. predstaviteľ staršej generácie; t. prípad, t-á vlastnosť; to je preňho t-é
2. rázovitý, originálny: t-á figúra, t-á krajina;
typicky prísl.;
typickosť -i ž.