Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

videnie -ia s.

1. vnímanie zrakom: stereoskopické v.; poznať niekoho z v-ia; do v-ia → dovidenia

2. chápanie skutočnosti, pohľad, nazeranie: realistické v. vecí

3. náb. vnímanie skutočností zjavených Bohom: prorocké v.

4. vidina, prelud, halucinácia: mať v.

videnie -nia -ní s.

halucinácia klam zmyslov: sluchové halucinácie • vidina: bola to iba vidina • zdanie: pokladal zdanie za skutočnosť • prelud: prenasledovali ju preludy • mámenie • kniž. mam: mam a klam • kniž. mámor (Vajanský) • videnie: mať videnie • kniž. vízia: básnické vízie • fikcia • ilúzia (klamný obraz o skutočnosti): stratil všetky ilúzie • fatamorgána (svetelný úkaz na púšti, pren. klamná predstava): fatamorgána bohatstva • fantóm: fantóm slávy • kniž.: chiméra • fantazmagória • fantazma (Vajanský) • kniž.: omam (Podjavorinská) • omar (Figuli)

klam 1. obraz nezodpovedajúci skutočnosti: Je to skutočnosť a či klam? • zdanie (čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť): všetko bolo iba zdanie • predstava (fantáziou utvorený obraz): fantastické predstavy o vesmíre • vidina: bola to len vidina • ilúzia: žiť v ilúziách • prelud: vo sne ho prenasledovali preludy • mámenie • kniž. mam: mam a klam • kniž. vízia • videnie: mať videnie • kniž. mámor (Vajanský) • halucinácia: zrakové halucinácie • fikcia (klamný obraz o skutočnosti): všetko, čomu doteraz veril, sa ukázalo ako fikcia • fantóm: fantóm moci • fatamorgána (klamná predstava): fatamorgána šťastia • kniž.: chiméra • fantazmagória • fantazma (Vajanský) • omam (Podjavorinská) • omar (Figuli) • šaľba

2. predstieranie niečoho • klamstvo • podvod: pristihnúť niekoho pri klame, klamstve, podvode • lož: šíriť lož • luhárstvo • hovor. cigánstvo: s tým cigánstvom sa ďaleko nedostaneš • lesť • úskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): dosiahnuť svoj zámer ľsťou, úskokom • pretvárka • neúprimnosť • pokrytectvo • pejor. farizejstvo (predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu): spoločenská pretvárka, neúprimnosť • hovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľ • hovor. bluf: je to obyčajný bluf • faloš: človek bez falše • hovor. expr. podfuk • expr. luhanina • hovor. pejor.: šudiarstvo • šudierstvo • pejor.: šarlatánstvo • eskamotáž • kniž. šaľba

videnie p. halucinácia, zdanie 1

zdanie 1. čo sa zdá, čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť: to všetko bolo iba zdanie, skutočnosť bola celkom iná • dojem: je to iba sluchový dojem • efekt: vypočítať niečo na efekt • predstava (klamlivý obraz): fantastické predstavy o vesmíre • vidina: bola to len vidina • klam (obraz nezodpovedajúci skutočnosti): optický klam • prelud: vo sne ho prenasledovali preludy • ilúzia: všetko sú iba ilúzie • mámenie • kniž. mam: mam a klam • kniž. vízia: prorocké vízie • kniž. mámor (Vajanský) • videnie: mať videnie • zjavenie • halucinácia: zrakové halucinácie • sen: uskutočniť svoj sen • fikcia (klamný obraz o skutočnosti): prišiel o všetky ilúzie • fatamorgána: fatamorgána šťastia • fantóm: fantóm slávy • kniž.: chiméra • fantazmagória • kniž.: fantazma (Vajanský) • omam • marivo (Podjavorinská) • omar (Figuli)

2. minimálne vedomosti: má o veci iba matné zdanie • potucha • poňatie • pochop: nemať ani potuchy, poňatia, pochopu o niečom • hovor. šajn (iba v istých spojeniach): mať o niečom šajn

videnie, -ia str.

1. vnímanie skutočnosti zrakom, pozeranie, dívanie sa: rozdiel medzi videním človeka a zvieraťa; Voľnému videniu prekáža ráždina a cárach. (Lask.); Utešené kraje Švajčiarska sú známe svetu už z videnia, už z opisov. (Lask.); poznať niekoho (iba) z vi-a zo stretávania sa, nie osobne; Do (skorého, šťastného) videnia! pozdrav pri rozlúčke; fyziol.: stereoskopické v.; práv., peňaž. zmenka je splatná na v. pri predložení;

2. zvláštny postup poznávania (najmä pri umeleckom tvorení), pohľad, nazeranie: Realistickým videním vecí je Hviezdoslav veľkým vzorom. (Brez.) Aj človek s menším talentom môže prekvapiť, ak prinesie do literatúry vlastné videnie. (Lajč.); filozoficky podložená úvaha, prehlbená zvláštnym videním (Urb.);

3. vidina, prelud, halucinácia: Myslel, že má videnie. (Tim.) Izabella dá svoje srdce napokon hrdinovi, ktorý ju vymaní z moci videnia. (Tal.) Zastal ako primrazený. Hádam mátohy, azda prelud, videnie. (Zgur.) (Pandrlák) začal mať i videnia. (Záb.)

4. zastar. schôdzka (obyč. ľúbostná): Purpurom zblčala jej tvár v prítomnosti mladého človeka, s ktorým mala tajné videnia pod tôňami noci. (Vaj.) Treba napísať lístok a slečna letí na tajné videnie. (Vaj.)

videnie [-d-, -dz-; -ie, -í, -é] s
1. vnímanie skutočnosti zrakom, pozeranie, dívanie sa: kdyz dwa czlowieky gedno zbozij gednostaynym widienim namluwi, na tom, ktoz to gma w obranie a wietczi diel on od czyzych lidij neb od hosti nabude, ten to obdrzi (ŽK 1473) súčasne; skrz které nassé spaseňý, posslo y Boha wiďeňý (CC 1655); w čemž zaležj spasenj neb blahoslawenstwy wečne? w gasnim widenj twary Božj (Le 1730); widuc techdy, žeby tak mnoho zleho od zraku a wideni pochazelo, predce kričiss a wolass Pane, ať widim (MS 1758); spectus: wiďeni, hleďeni (KS 1763); od wíchodu slunca, až do wečerňagssího hwízdi wiďeňý nisst aňi ňegeďá (BR 1785); widenj slowa do tela wteleného (BlR 18. st)
L. na oko v-í zdanlivo, navonok: nemocnych uzdrawowati, zlym duchem posedlich wislobodzowati, umrlich z hrobuw, len na oko wideni, wiwolawati (MK 18. st); na oko wideny widy sa bity watssy (hriech) bity Kajnow, nežli Lamechow (MiK 18. st); na v-í od oka, nepresne: wssem tim, ktery zo solow handlugu a takowa ne na ffunti, ale toliko gen na oko a na wideny prodawagi, prisne sa prikazuge, abi nazatim, ne tak, gako činili od oka a wideny, ale na wahu sprawedliwu swogu sol prodawali (PONIKY 1780) bez merania alebo počítania, odhadom; prám aj podvoďkiňa ode mňa rečená, pokrivu techdi hledá, kterú bi i seba zahájila i mňe na viďeňí aspon dosť učiňila (BR 1785)
F. co slina na widenj gedla, yazik neb zwrchek ust sstekljce oznamy (KoB 1666) čo vidí, to hneď povie; widenj welikých kragůw, nenaprawý običegů (SiN 1678) návštevou cudziny sa ešte nezlepšia zvyky a mravy
2. jeden z ľudských zmyslov, zrak: wideňý, doťykaňý, okusseňý: mýlý se, k wýre pomáha slysseňý (CC 1655); on pak (Gyurejech Martin) pred mnohyma ludmy widenya a na ussy slyssanya na to mesto, kdye ge wčyl krčma wisstawena, dowyedol p. Maythényi Balinta (V. LEHOTA 1732); nyechtzú pratzovatz, dokely vidzenyé, szlisenyé, patrenyé moje i vsitko tzo jeszt vo mnye, nye obudzím k usztzenyú Pána nyebetzkoho (RSP 1758) to gedinke slowo, Maria, od negswetegsseg Trogice Boskeg ma sobe danu moc mdlich posilnowat a nemocnych uzdrawowat, zarmucenych potessowat, kulhawim chod udelowat a slepim zrak aneb wideni nawracowat (MS 1749); tak welika bila tohto pekelneho hoffera ukrutnost, ze mluweni, slisseni a wideni zbawil hospodara sweho (MK 18. st)
3. názor, nazeranie, mienka: palam populo: na wiďeni obecné (KS 1763)
L. babské v. povery: víno ale ze suda všecko vipité šťesťí znamená, toto prám jest také, jak babské viďeňí, jím milosťive učiňené zjeveňí (BR 1785)
4. sen, vidina, prelud; zázrak: po tak mnohých hrjssych spachanich napomenuti byl s tim hrozným wydenijm (SK 1697); čzo geden mesčzan alexandrinski bogiczi se Boha widel w tu gistu nocz, w ktereg s. Sawinowi mnichowi wideni se ukazalo (ŽA 1732); a kdiž ho (Ježiša) wiďeli (učenníci) po mori chodjcyho, zarmútili sa, powjdagjcy: že gest widěnj aneb strassydlo y od strachu kričali (KB 1756); když wideňi se minulo, w samotnosti zostal s. Frantissek Seraffinsky (zjavenie Krista ako serafína) (GŠ 1758); insomnium: sen, senné wiďenj (KS 1763); wideni, ktere som mal we spani mogem bolo toto: eghle widel som strom uprostred zeme, ktereho wisokost bola welmi welika (SQ 1781); strassliwe a hrozne wydeny ukazalo sa Moyžissowy na hore Horeb rečzeneg (WS 18. st)
L. nočné v. sen: co gsu teto weci swetske, co bohactwi, hodnosti? pominu se gako wideni nočne (MS 1758)
5. cirk zjavenie, proroctvo: mnohe a rozlične widenj mužj Božjmu Zachariassowi od Boha gest zgewene (SP 1696); widenj Yzayássowé, syna Ámosa, které widel nad lidem; poweďel gemu: a dj do zemi wideňa (KB 1757); naposledj dawa se znatj, že Duch Swaty pochazj od Otce y Sjna z wjdenj s. Jana; tak y mi to čynitj mame, ponewadž z wjdeni geho obweselugi se wssycknj (CS 18. st)
6. (prírodný) úkaz: manifesta: wiďeňá nebéské (KS 1763)
7. výzor, obraz: ach, gaki to strach, gake traseni bude toliko z wideni križe a z nadob utrpeni (MS 1758); spectrum et spectra: wiďeni, diwné wiďeni, ukázani, strassydlo, oblúda, strachi, oblúdi nočné (KS 1763); o, gak smutne a hrozne bilo to diwadlo a wideni, když Krystus Pan od wogakuw gest ulapeny (MK 18. st)