večnosť -i ž.
1. jestvovanie bez začiatku a bez konca al. iba bez konca; vlastnosť toho, čo je večné: chápanie vecí z hľadiska v-i; v. Boha
2. náb. posmrtný život
3. expr. veľmi dlhý čas: trvalo to celú v.
● zjemn. odísť, odobrať sa na v. zomrieť
večnosť -ti ž.
večnosť p. záhrobie
záhrobie posmrtný svet: vrátiť sa zo záhrobia • druhý svet: odišiel na druhý svet • podsvetie (v mytológii svet mŕtvych) • večnosť: rodičia sú už na večnosti • večný život • kniž. Hádes • zried. náva (Stodola)
večnosť, -ti ž.
1. vlastnosť toho, čo je večné: v. hmoty;
2. nekonečné trvanie času bez začiatku a konca;
filozof. večné trvanie v čase bez začiatku a konca: Zo stanoviska večnosti čože to všetko znamená! (Stod.)
● hovor. žart. Čo je to proti večnosti! vec, o ktorej sa hovorí, nie je taká dôležitá, ako sa zdá, sú aj dôležitejšie veci.
3. (v náboženských predstavách) večný posmrtný život; onen svet, druhý svet: odobrať sa, odísť na v. zomrieť, zaspať na v. zomrieť; Pobral sa k dedom do večnosti. (Hor.)
4. expr. veľmi dlhá doba: Zdalo sa mi, že čakám celú večnosť. (Jégé) Čaká, čaká. Aká to večnosť, keď ani nečuje, čo hovoria. (Kuk.) Tvár mala takú odhodlanú, akoby chcela tam ostať na večnosť. (Tim.)