Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

statočný príd. kt. koná v súlade so cťou, mravnosťou, (po)čestný, poriadny, svedomitý; svedčiaci o tejto vlastnosti: s. človek, občan; s. záchranca hrdinský, odvážny; s-á práca, s. úmysel;

statočne prísl.: s. žiť;

statočnosť -i ž. vlastnosť statočného; náb. jedna z mravných cností, mravná sila

statočný -ná -né 2. st. -nejší príd.

bezúhonný ktorý je bez (morálnej) ujmy, poškodenia; svedčiaci o tom • počestný • cnostný • čnostný: bezúhonní, počestní, cnostní, čnostní občania • statočný • čestný • poctivý (vyznačujúci sa statočnosťou, čestnosťou): statočné, čestné, poctivé konanie • mravný • kniž. mravopočestný: viesť mravný, mravopočestný život • čistý • kniž.: zachovaný • zachovalý (mravne): čistí, mravne zachovaní, zachovalí ľudia • nevinný • nepoškvrnený (pohlavne čistý): nevinné, nepoškvrnené dievča • dobrý: mať dobrú povesť • bez hany: človek bez hany • expr. svätý: Nikto nie je svätý!

čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný) • statočný • charakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konanie • poctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezca • hovor. férový • neskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráč • čistý • rýdzi • počestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný život • kniž. zried. honetný (Kukučín)

p. aj bezúhonný

2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia • titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvo • honorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor

hrdinský vyznačujúci sa odvahou konať ušľachtilé, často život ohrozujúce skutky (o človeku); svedčiaci o hrdinstve • udatný: hrdinskí, udatní vojaci; hrdinský, udatný boj • kniž.: chrabrý • hrdinný: chrabrá, hrdinná armáda • kniž.: heroický • bohatiersky • junácky: heroický, bohatiersky, junácky duch • statočný • odvážny • smelý: statočný, odvážny, smelý záchranca, čin • expr. al. pejor.: frajerský • viťúzsky • expr. geroický (A. Bednár)

poriadny 1. ktorý má zmysel pre poriadok, ktorý má svoje veci v poriadku (op. neporiadny) • poriadkumilovný: poriadny, poriadkumilovný človek; poriadkumilovná žena • pedantný • pedantský • dôkladný • systematický (úzkostlivo poriadny vo svojich záležitostiach, povinnostiach): pedantná gazdiná; pedantný, pedantský, dôkladný študent • čistotný • zried. čistotymilovný (udržujúci čistotu): poriadna, čistotná, čistotymilovná žena • expr. poriadnučký

2. ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanosť v živote; vyznačujúci sa morálnymi hodnotami • statočný • riadny: poriadny, statočný človek; poriadny, riadny občan • bezúhonný • počestný: poriadna, bezúhonná, počestná rodina; počestné dievča • slušný (z hľadiska mravnosti, dobrej výchovy): našla si poriadneho, slušného chlapca • usporiadaný • zriadený (ktorý je v poriadku; op. neusporiadaný): poriadne, usporiadané manželstvo; viesť zriadený život • charakterný (op. bezcharakterný) • čestný (op. nečestný) • poctivý (op. nepoctivý): spoľahnúť sa na charakterných, čestných, poctivých ľudí

3. p. veľký 1, značný 1

slušný 1. ktorý vyhovuje pravidlám spoločenského správania; svedčiaci o tom • zdvorilý: slušná, zdvorilá mládež; slušná, zdvorilá žiadosť • úctivý (prejavujúci úctu podľa spoločenských zvyklostí): úctivý pán, úctivý pozdrav • vychovaný • kniž. spôsobný • hovor. móresný: vychované deti, spôsobná dievčina • taktný (op. netaktný): taktné upozornenie • korektný • seriózny • solídny (slušný a spoľahlivý): korektný, seriózny, solídny človek; jeho správanie, spôsoby sú korektné, seriózne, solídne • poriadny • usporiadaný • statočný (mravne bezúhonný): obe sestry sú poriadne dievčatá; viesť usporiadaný, statočný život

2. p. uspokojivý, dobrý 1 3. p. značný 1, vysoký 2

statočný ktorý sa vyznačuje čestnosťou, mravnosťou, odvahou a pod. (o človeku); ktorý svedčí o týchto vlastnostiach • čestný • charakterný: statočný, čestný, charakterný človek • poctivý (ktorému je cudzie klamstvo, podvod a pod.): stratené veci vrátil poctivý nálezca • rýdzi: rýdza povaha • svedomitý (konaný so zmyslom pre zodpovednosť, vyznačujúci sa tým): svedomitá robota bola preňho samozrejmosťou • počestný • slušný • poriadny (mravne bezúhonný): hľadať si počestnú, slušnú ženu; viesť poriadny život • dobrý • čistý: má dobré, čisté úmysly • udatný • hrdinský • kniž. chrabrý (vyznačujúci sa nevšednou odvahou, odhodlaním): zvíťaziť v udatnom, hrdinskom boji; chrabrí bojovníci

svedomitý ktorý má zmysel pre povinnosť, zodpovednosť; ktorý sa riadi vlastným svedomím; svedčiaci o tom • zodpovedný: svedomitá, zodpovedná žiačka; svedomitý, zodpovedný prístup k povinnostiam • poriadny (ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanie svojich vecí, záležitostí a pod.): poriadni pracovníci odovzdali práce včas • starostlivý • úzkostlivý (ktorý sa veľmi vkladá do plnenia svojich povinností, poslania a pod.): stala sa z nej starostlivá matka; úzkostlivá opatera • statočný • poctivý (ktorý je, ktorý koná v súlade so cťou): statočná, poctivá práca; poctivá príprava

p. aj dôkladný

vznešený 1. vzbudzujúci obdiv a úctu • kniž.: velebný • majestátny: vznešené, velebné tóny symfónie; vznešené, majestátne vrchy • dôstojný: kráčať dôstojným krokom • expr. božský: božská príroda • aristokratický • noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl: noblesné, nóbl pohyby • slávnostný • kniž. svätý: slávnostná, svätá chvíľa • kniž. patriarchálny: patriarchálny zjav • expr. prevznešený • kniž. svetlý: svetlá pamiatka zosnulých • obradný: obradné privítanie

2. mravne hodnotný • ušľachtilý • šľachetný: mať vznešené, ušľachtilé, šľachetné poslanie • statočný • čestný: statočný, čestný čin

3. majúci vysoké spoločenské postavenie (často v oslovení) • slávny: vznešený, slávny rod • urodzený: urodzení páni • aristokratický • šľachtický: mať aristokratický pôvod

statočný príd.

1. konajúci v súlade so cťou, čestný, poctivý, poriadny, charakterný: s. človek, s. muž, s-á žena, s. občan, s. syn; statočná duša (Jégé);

2. taký, aký má byť, riadny, poriadny, poctivý, svedomitý: s. boj, s-á práca, robota; s. zárobok; s-ým spôsobom prísť k niečomu; Či dáš brusliak, ručník statočný? (Tim.) Sú protivníci a hanitelia, ktorí nezaslúžia ani statočného potrestania. (Vaj.)

3. vyjadrujúci, prejavujúci, prezrádzajúci statočnosť, svedomitosť, česť, poctivosť: statočná tvár, oči plné úprimnosti (Kuk.); [je] bez ducha, bez citu a statočnej vôle (J. Kráľ);

statočne prísl.

1. čestne, spravodlivo, poctivo, poriadne, svedomite: s. žiť, s. zomrieť; s. si zarobiť, s. pracovať; s. sa podeliť s niekým o niečo; s. zaplatiť, s. hovoriť;

2. vytrvalo, trpezlivo, hrdinsky: s. znášať niečo, s. sa brániť; Statočne držal krok s mladšími. (Zúb.) Mali so mnou statočne vydržať v zlom aj dobrom. (Ondr.);

statočnosť, -ti ž.

1. česť, čestnosť, poctivosť, charakternosť: Ja verím v česť a v statočnosť, verím v pravdu. (Stod.); stratiť s., prísť o s.;

2. odvaha, hrdinstvo, zmužilosť: osobná s. (Zúb.); Má toľko statočnosti, že to vyznal. (Šolt.)

3. zried. panenstvo, poctivosť, česť: Chcel Žofku o najdrahšie, o statočnosť násilne, zbojnícky okradnúť. (Taj.)

statočný [-o-, -e-] príd
1. (o človekovi) kt. koná v súlade so cťou, so svedomím (po)čestný, poriadny, poctivý, svedomitý: aby dwa mužy statečny každeho roku bily oddany k posluham kostelnym (CA 1579); obzwlassne aby pred nami stoge, tiže swrhugmenowani statečni a welki luda, pozdwihnuwsse dwa prsti praweg ruki pod prisahow wiznali (ILAVA 1594); toto pak zednanja stalo sa w mogom wlasnom dome pred statočnjmj ludmj (M. KAMEŇ 1676); k potrebam tamteg siroty ma wiplatit z tretyeg czyastky, czo stateczny ludya z uradu naznagu a ussaczugu (ŽILINA 1698); statocni ludga preca ma nastiwugu (RADVAŇ 1728); kus cwilichu, kteri mi gedna statočna panna zwerila (LIPTOV 1761); honestus: poctiwy, uctiwy, statečny; consuprare matronam: posskwrniti statecné ženi (KS 1763)
L. abj zwrchupsaneho Stepana Fagnora za uctiweho remeselnika a statečnich rodičow splozeneho držaly (H. KRUPÁ 1681) v manželskom zväzku
F. p. instansku nedrzi za statecznu zenu (SKALICA 1724) má voči nej výhrady; instansovi na dobrom a statečnom gmene utrhala (ZÁBORIE 1756) ohovárala ho
2. (o veciach) kt. je na úrovni, náležitý, dobrý, kvalitný: mne y mu manzelku smrty dochowal y pohreb statoczny učynil (TURANY 1667); statečny kantar duplowany czynowanym zubadlom (ZVOLEN 1669 E); ta pak swadba a hostjna statečná se býtj prawi a wychwaluge, když by se popili (MP 1718); že se zawazugem predmenowane dwacat zlaty nagwiceg do svateho Jana bežiciho 787teho roku z interessom gedneho statocžniho wozu dobriho sena tak wiceg s podekowanim giste nawratity (B. BYSTRICA 1787) plného
F. (humpliari) to činj, že mi s nassjmi manželkamj a djtkamj w tomto meste naš statečny kus chleba mjti nemužeme (CA 1681) o nemožnosti zabezpečenia životných potrieb
3. kt. vykonáva dôkladne, zodpovedne svoju prácu, dôkladný, zodpovedný: kterežto (listy) na porucženj W. Oswicenosti hnedkj od stateczneho posla wyprawyl sem do Mezyrziczj (BYTČA 1613); auctor eminentissimus: statečny knjhpjsar; honesta postulatio: statečná žádost (KS 1763); nysst tak protiwneho a tasskeho sa newidy nektereg matrone, diewce, panne, neweste a kteregkolwek zenskeg osobe, ktera se drži za stidliwu, poctiwu, statečnu, bohabognu, gako kdy z h(rie)hu hanebneho ma se knezu wiznaty (MiK 18. st)
4. potrebný, užitočný: aby nietco mohly statecžneho dokonati proti takowymto nezbednym a nepokognim lidem (RUŽOMBEROK 1605); gestus urbanus: statečné seba sprawowánj (KS 1763); ani remeslá statečné a užitečné sme wipúdili (PT 1778)
5. schopný, súci, dostatočný: žebys y ty zabawku statečmu mel; odew statečny (KrP 1760); preto, že sem ledwo statečna bola platit, potom yže druhy neplatily, ktery ode mňa statečnegssy bily (KALINOVO 1789 E): dones preukazanu summu penazi na moge statočzne wižiweni a mogich dluhuw wimazani (ET 18. st)
6. udatný, smelý, odvážny: pollucibilis: chwostny, wybórny, pánsky, statečny; honestius est aliqvem offendere, qvam odisse: statečňegssá wec gest zgawňe ňekoho obrazyti, nežly potagemňe nenáwiďeti; strenuus: údatny, wyborny, predny, chwostny, statečny (KS 1763)
7. hodnoverný: aby sme zebrali dobrych statecznich lydy na miesto to, kde se podanemu nassemu kratkost stala (SITNO 1602); ya sam nechticze pomstv činiti, radil sem mudrich a statečnych lidj, czo mam s tim včiniti (M. S. JÁN 1608); ma pocztiwe prawo ztatocznim mestyanom k rukam dat (JELŠAVA 1679); sin pak druhi ze setkeho gest spokogeni a wiplaczeny pred hodnowernimi a statečnimi osobami zemanskimi (TURIE 1712); (Jánošík) zbogniczkim a tolvajskim spusobem dobrym a statecžnym lydem, gak kupeczkym, tak tess y gynym poczestnym zastawat o oberat neostychal se (L. MIKULÁŠ 1713)
8. ľudský, humánny, prístupný: officiosus: služebny, w úradu obchodny, prjtelsky, poslussny, powólny, statečny, člowecky; permodestus: wélmy lidsky, člowecky, statečny (KS 1763)
9. kt. nepohoršuje, tichý, skromný: risus pudens ac liberalis: skrowny, statečny smjch (KS 1763); -e prísl k 1: kteri bi geg hrissne telo po smerti statečžne dal pochowat (PREŠOV 1700); moga dieuka, len statoczne žite a po mesky sa držtye (DIVIAKY 1736); k 2: kterj dom wšecek bjl spuštenj, ale ho zatjm neboštyckj pan Kubiny Janoš statečne dal reformowat (LIPTOV 1668); visahy uherske remenem dobrjm statečne obšite (RADVAŇ 1704 E); my pak ked sme nass trunk wypily, statočne sme zaplatily, ssly sme domou spat (ANTOL 1748 E); k 3: kerež (listy) meli od nassyho miesta i take s konwenthu, tho prawe a stateczne gest wihledano a dogyssczeno (ĎURČINÁ 1551); prigal sem w tegto stolicy službu, abych statečne služil (ŠARIŠ 1612); statečne a werne yako na služebnykou sprawedlywich zaležy služily (P. ĽUPČA 1691); murari weru statocne robga (RADVAŇ 1707)
F. podani statečne za pluhom hleb svoj hlada a podla moznosti bližnemu užitečnim bit se usiluje (SJ 18. st náb) (o zodpovednom prístupe k životu); k 5: nech branu na takoweho poruczy, ktery by na mjestje geho mohel statecžnje obstawaty (s. l. 1649); Pan Krystus teda ze wsselikimi swymi skutki statečne a dokonale od žadneho smrtedlneho nemuže wypsan byti (SP 1696 náb); nižepodepsani znamo činim, že sem ga wichotowil w dome Welkomosneho tri obloki sklene, za ktere y statečne mne wiplatil (FIĽAKOVO 1775); k 6: proti bližnemu nesveč falešne, než vdycky mluv pravdu statečne (ASL 1532); prawda nebeska skrze zmužilych nekterjch wyznawatelu statečne bránená gest (SC 17. st); strenue: udatňe, ochotňe, obratňe, statečňe (KS 1763); k 7: generose: statečňe, urozeňe; magnificenter: po pánsky, welebňe, wélmy statečňe; pollucibiliter: chwostňe, statečňe, po pánsky (KS 1763); -osť ž
1. poctivosť, počestnosť: hesla duchownyho boge gsu take z mocy Krystowe; nám zretedlňe wyprawugy, k statečnosti nás wzbuzugi (CC 1655); lepssa ge twoga statečnost, než ňektery zlaty (GV 1755); offendere existimationem: nečj statečnost, uctiwost obrazyti (KS 1763)
L. anj nenj snad mesto, ktereho mestane prewissily by na bohatstwy a statečnost zewnjtrnu toto (KrP 1760) hospodársky aj mravne
2. zodpovednosť: sinaček hned ay prepusteny bil a towarissem se gmenowal pro geho wetssj w statečnosti cwyk (CA 17. st)
3. úcta, úctivosť: zhromažďug sy cnosti, budess w statecnosti (GP 1782)
4. smelosť, odvážnosť, udatnosť: strenuitas: údatnost, schopnost, statečnost (KS 1763); fortitudo: statečnost (GrP 1771); Trojansstj widauce statočnost Hektorowau, statečne se obratili (HI 18. st)
5. urodzenosť: eminentia: hodnost, statéčnost; generositas: statečnost, urozenost (KS 1763)