Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pevný príd.

1. kt. dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu ap.): p-é múry, p-á obuv; p-á zem pevnina; p. domový odpad kt. obsahuje tuhé látky

2. kt. má, prejavuje teles. al. duš. silu, silný: p. chlap, p-é svaly; p. charakter, p-á vôľa

3. nepohyblivý, stabilný: p. bod; tech. p-á spojka; šport. p. štart; inform. p. disk vstavaná súčasť počítača na ukladanie údajov

4. kt. odoláva zmenám v čase, nemení sa, trvalý: p-é spojenectvo, priateľstvo, p-é presvedčenie

5. ustálený dohodou, fixný: p. plat, p-á sadzba, p-é ceny

6. kt. prejavuje istotu, rázny, energický: p. krok, povedať niečo p-ým hlasom

● mať p-ú pôdu pod nohami mať istotu; mať p-ú chrbtovú kosť byť zásadový; mať p-ú ruku byť rozhodný; stáť na p-ých nohách isto;

pevne prísl. k 1 – 4, 6: p. skĺbený celok, držať sekeru p. v ruke, p. stáť, p. veriť niečomu

pevný -ná -né 2. st. -nejší príd.

pevný -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ vyznačujúci sa mate­riálovou, konštrukčnou pevnosťou² a odolnosťou voči mechanickému opotrebovaniu, mechanickej sile: p. múr; p. pancier; p. rám z masívneho dreva; pevná konštrukcia; bambus je nezvyčajne ľahký a p. v ohybe; budujú sa čoraz pevnejšie hrádze
2. odb. ▶ ktorý je stabilne upevnený, umiestnený; ktorý neumožňuje mechanické uvoľnenie, nepohyblivý: žeriav s pevnou nohou stožiarový žeriav s pevnou hornou podperou; pevná telefónna linka neprenosná; žel. pevné uloženie tovaru ktoré neumožňuje kĺzavé posuny nákladu v pozdĺžnom smere vozňa; geod. pevná meračská priamka spájajúca dva číselne určené polohové body; mat. p. bod zobrazenia ktorý sa nemení aplikáciou toho zobrazenia; inform. p. disk pamäťové zariadenie, súčasť počítača s magnetickým záznamom dát, harddisk
3. 2. st. -nejší ▶ majúci al. prejavujúci dostatok telesnej sily, mocný, vitálny, silný; svedčiaci o tom: štíhla, ale pevná postava; p. krok rázny; mať pevné zdravie; Ruka bola teplá a hladká a mala pevný stisk. [M. E. Matkin]
4. 2. st. -nejší ▶ prejavujúci istotu; nepripúšťajúci pochybnosti; majúci silné presvedčenie; svedčiaci o tom; syn. neochvejný, nezlomný: p. charakter; pevná vôľa; pevná viera, nádej; mať p. úmysel, pevné predsavzatie; dosiahnuť pevnejšiu disciplínu; Mala som svoj pevný bod. Rodičov. Kamarátky. Školu. [K. Gillerová]
5. ▶ formálne dohodnutý, ustálený dohodou, stanovený, fixný, nemenný: pevná cena; pevná norma; pracovať za p. plat
◘ fraz. pevný ako skala/oceľ a) byť veľmi tvrdý b) byť prísny, citovo chladný, neoblomný; mať pevné nervy zachovávať pokoj v každej situácii; mať pevnú chrbticu/chrbtovú kosť byť charakterný, zásadový; mať/cítiť pevnú pôdu/zem pod nohami cítiť istotu, oporu, byť si istý; stáť na pevných nohách mať dobré, pevné základy, mať zaistené postavenie

istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočný • pravdivý • pozitívny • dokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vina • zaručený • garantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspech • nepochybný • neklamný • nezvratný • kniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdenie • bezpečný • zastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvom • nepodvratný • nepopierateľný • nevyvrátiteľný • nesporný • hovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľná • spoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdroja • skalopevný • expr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravda • hovor. tutový • slang.: zichrový • betónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tip • expr. istučký

2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomý • smelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurg • pevný: pevný krok, pevná ruka • odhodlaný: pevný, odhodlaný hlas • spoľahlivý • presný: mať spoľahlivé, presné oko

3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý

mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silný • veľký: mocný, silný, veľký panovník • despotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládca • vplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ

2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasom • mohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vody • statný • robustný • hodný • urastený • svalovitý • svalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievka • chlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvári • zdatný • hovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládež • pevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hradu • veľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odpor • hrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohy • prudký • intenzívny • výdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľ • rýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôň • expr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuk • nezdolný • nepremožiteľný • nezdolateľný • neochvejný • nezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľa • expr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičky • expr. premocný (veľmi mocný)

3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinný • pôsobivý • silný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slová • neodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbu • veľký: mať na niekoho veľký vplyv

nedeliteľný ktorý sa nedá, nemá rozdeliť, deliť na (menšie) zložky: sedmička je nedeliteľná trojkou • nerozložiteľný: prvočíslo je ďalej nerozložiteľné číslo • nerozdeliteľný: dedičom poručil nedeliteľný, nerozdeliteľný majetok • neoddeliteľný • neodlučiteľný • neodčleniteľný • zried. neodlučný (z hľadiska vzájomného oddelenia dvoch zložiek al. istej zložky od celku): teória a prax sú navzájom neoddeliteľné, neodlučiteľné; neodčleniteľná, neodlučná časť celku • nerozlučiteľný • nerozlučný • publ. nerozborný • pren. nerozbitný (tvoriaci nenarušiteľný, vzájomný vzťah): nerozlučiteľné, nerozlučné priateľstvá; nerozborná jednota národov; nerozbitné bratstvo • zried. nerozdvojný (o celku zloženom z dvoch zložiek): nerozdvojná dvojica • jednotný • celistvý • kniž. celostný (tvoriaci ustálený celok): jednotný, celistvý štát; nedeliteľná, celostná suma • ucelený • kompaktný (tvoriaci uzavretý celok al. celok s veľkou súdržnosťou zložiek): dielo tvorí ucelený, kompaktný celok • pevný • stály (tvoriaci nemenný vzťah, stav istých zložiek; op. nestály): nedeliteľné, pevné spojenectvo; stále, pevné bratstvo

nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravý • zmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnosti • nepohnutý • stŕpnutý • stuhnutý • tuhý • expr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazený • pren.: kamenný • skamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maska • kniž.: ustrnutý • strnulý • nedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmy • nepohyblivý • imobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilný • chromý • ochromený • ochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutá • pevný • stabilný • statický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózu • stojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno rieky • ťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

p. aj stály

silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako buk • statný • mohutný • svalnatý • svalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postava • zavalitý • robustný • obrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité plecia • pevný: svaly má pevné • jadrný • zemitý • hovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládenci • zdatný • pren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapci • pren. expr. goliášsky • herkulesovský • herkulovský (o postave človeka) • expr.: premocný • presilný • zried. tužný (Jesenský) • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • prisilný (príliš silný)

2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľký • mohutný • intenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápach • kniž. razantný: razantný úder • tuhý • ohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenka • treskúci • úporný (o zime, mraze) • sýty • výrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnaku • lek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého čreva • prenikavý • ostrý • príkry • pálčivý • expr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesť • náruživý: náruživý fajčiar • expr.: zúrivý • divý • divoký • strašný • hrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietor • prudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zem • zvučný • expr.: hromový • hurónsky • zried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachot • neuhasiteľný • nezhasiteľný • neutíšiteľný • neskrotný • neovládateľný • kniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeň • expr.: bláznivý • šialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeň • omračujúci: omračujúci úder • expr. zžieravý • prisilný (príliš silný)

3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevný • tuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreň • húževnatý • priebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duch • odolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná žena • nezlomný • nezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakter • pren.: železný • oceľový • žulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstva • trvalý • nezničiteľný • nerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahy • skalopevný • kniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčenie • kniž. zemitý • prisilný (príliš silný)

p. aj pevný

4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivý • veľký: silný, horlivý, veľký vlastenec • expr.: tuhý • tvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalista • bigotný • ortodoxný • fanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný

stály 1. ktorý nie je prerušený, ktorý neprestáva v čase, ktorý sa nemení • neprestajný • nepretržitý: stále, neprestajné, nepretržité sneženie • ustavičný • kniž. neustály • jednostajný: žiť v ustavičnom, neustálom strachu; jednostajný zhon • permanentný: permanentná pohotovosť • trvalý • trváci • trvácny: mať o hudbu trvalý záujem (op. dočasný); trvalé bydlisko (op. prechodné); pevnosť je trváca, trvácna vlastnosť kovu • definitívny • konečný (ďalej už nemenný): rozhodnutie nadobudlo definitívnu, konečnú platnosť • odb. habituálny: habituálny stav • plynulý • súvislý • neprerušený • nerušený • sústavný (op. prerušovaný, nesúvislý): plynulá, súvislá prevádzka; neprerušený proces; sústavné úsilie • nevyčerpateľný • pren.: nevysýchavý • nevysychavý • nehasnúci • zried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj poznania; nehasnúca, nepominuteľná sláva • kniž. nehynúci • večný: jeho pamiatka je nehynúca, večná; večný nepokoj • kniž.: nadčasový • gnómický (presahujúci významom svoju dobu): nadčasové hodnoty, gnómická platnosť • pevný • fixný (op. pohyblivý, premenlivý): pevné, fixné ceny • nemenný • konštantný (op. premenlivý, variabilný): nemenná, konštantná veličina; konštantná hodnota • stabilný (op. labilný) • odb. stacionárny • neprenosný (op. prenosný) • ustálený • nepohyblivý • nehybný: stabilné, stacionárne, neprenosné technické zariadenie; ustálená, nepohyblivá mena • nepremenný (op. premenný) • odb.: invariabilný (op. variabilný) • invariantný (op. variantný): nepremenný, invariabilný, invariantný prvok • nemenlivý • nemeniteľný; neodstrániteľný • nezmazateľný: neodstrániteľná, nezmazateľná škvrna, stopa • neodmysliteľný: neodmysliteľná súčasť • nepodvratný • nezvratný: nepodvratná, nezvratná istota • nerozborný • nezničiteľný • nevykoreniteľný • pren. nerozbitný: nerozborné priateľstvo, nezničiteľné puto, nerozbitná jednota • kniž. utkvelý: utkvelá predstava, myšlienka

p. aj rovnaký

2. p. pravidelný 3

súdržný ktorý drží pevne pohromade; ktorý sa neoddeľuje, netriešti sa na menšie časti • celistvý • kompaktný: súdržná, celistvá, kompaktná hmota • konzistentný (majúci dobrú konzistenciu): konzistentná látka • pevný • jednotný • jednoliaty • ucelený • stmelený • zomknutý: pevný celok; jednotný, jednoliaty kolektív • solidárny: organizácia je solidárna • odb. kohézny

tvrdý 1. nepoddávajúci sa tlaku (op. mäkký) • nepoddajný • húževnatý • tuhý • pevný: ťal sekerou do tvrdého, nepoddajného, húževnatého dreva; tvrdý, tuhý lak (stvrdnutý); tvrdý, pevný ako skala • suchý • starý (o chlebe, pečive) • stvrdnutý • zrohovatený: stvrdnutá, zrohovatená pokožka na chodidle • odb. tvrdený (majúci určitý stupeň tvrdosti): tvrdená liatina • pritvrdý

2. ktorý pôsobí na zmysly nepríjemne tvrdo, drsno; ktorý nie je dosť jemný • drsný: tvrdé, drsné podnebie, podmienky • ostrý: tvrdé, ostré črty tváre • strohý • prísny: strohý, prísny hlas, pohľad

3. ktorý dobre ovláda a potláča cit, vyznačujúci sa prísnosťou, energickosťou; u ktorého necitlivosť al. prísnosť prerastá dakedy až do hrubosti, bezohľadnosti voči iným (o človeku); svedčiaci o tom • neoblomný • nepoddajný • pren. kamenný: matka je tvrdá, neoblomná, nepoddajná žena; mať kamenné srdce • ostrý • príkry: v prichádzajúcom sa dal vytušiť tvrdý, ostrý chlapík; ich reč bola ostrá, príkra • strohý • prísny: strohý, prísny otčim; strohé, prísne slová • neúprosný: neúprosný trest • sparťanský: sparťanská výchova • hrubý • drsný • bezcitný • bezohľadný • krutý: hrubé, drsné, bezcitné, bezohľadné, kruté zaobchádzanie • ukrutný • nemilosrdný • neľútostný: ušlo sa mu v detstve dosť ukrutnej, nemilosrdnej, neľútostnej bitky • surový • drastický • brutálny (veľmi tvrdý): surový, brutálny zákrok • pritvrdý (príliš tvrdý)

4. p. silný 4, tuhý 1, 3, ťažký 3

pevný príd.

1. odolávajúci rozpadu na čiastky, súdržný, kompaktný, silný: p. obal, p. breh, p-á konštrukcia, p-é múry, p-á klietka; p-á zem pevnina; p. ako skala; p. ako oceľ veľmi

● mať p-ú pôdu pod nohami, stáť na p-ej pôde byť bezpečný niekde, mať isté postavenie;

2. majúci dostatok telesnej sily, mocný: p. chlap; byť p-ej kostry silnej telesnej konštrukcie;

3. energický, rozhodný, rázny; istý: p. krok, p. hlas; p. úsudok

● p-á ruka, p-á disciplína prísne vedenie;

4. trvalo upevnený, nepohyblivý, stabilný: p. bod, p. základ;

5. nepoddajný, neotrasiteľný, nezlomný: p. charakter, p-á vôľa, p-á viera, p-á nádej, p-é odhodlanie, presvedčenie; mať p. úmysel, p-é spojenectvo

● mať p-ú chrbtovú kosť byť charakterný;

6. dohodou ustálený, nemenný: p-á cena; p-á norma;

pevne, zried. i pevno prísl.

1. dôkladne, trvanlivo: p. skĺbený celok;

2. silne, mocne: p. zovreté pery; p. dačo držať v rukách, pren. ovládať;

3. energicky, s rozhodnosťou, rázne, odhodlane: p. odpovedať; Rečie pevno: No tak budete skálie voziť. (Tim.)

4. bezpečne, spoľahlivo, isto: p. stáť;

5. nezlomne, neoblomne, neotrasiteľne: p. dakomu veriť, p. dačo ustáliť, p. si dačo zaumieniť, byť p. presvedčený, odhodlaný

pevný príd.
1. čiast. strsl, zsl ktorý dobre odoláva tlaku, ťahu, opotrebovaniu ap., mocný, silný, svieži: To drevo je takuo pevnuo, z drieňa (Poniky BB); Hlava (na kolese) je brestová, jaseňová, abi bola pevná (Chocholná TRČ); Sceli sme íst vibírat cesnok, ale ešče má pevné ščice aj stupki svížé (Červeník HLO); F klítke krava sa dvihla na pevních popruhoch (Biely Kostol TRN); Kangál bolo také pevné súkno (Slov. Grob MOD); pevná ňiť (Návojovce TOP); pevní čep (St. Turá NMV)
2. csl ktorý má telesnú alebo duševnú silu, mocný, silný: Veru misela každá (robiť), aľe už datorá ňebola aňi taká peuná, skorej taká slabá (Žaškov DK); Bóv virostení a pevní, jak sa na chlapa patrí (Šurany NZ); Já som višla na ulic, pevná som bola, babu som chicila a nadvihla (Báhoň MOD); To je pevní chu̯ap (Brodské SKA); Ma śidzemdześat tri roki a iśče je peuni (Sobrance); pevní chlap (Návojovce TOP)
F. pevní jag buk (Lukáčovce HLO) - veľmi mocný; je pevní jako z hňilého sira čagan (Bošáca TRČ) - je veľmi slabý
3. tuhý, ostrý: pevná zima (Hul VRB)
4. zdravý: Pre mladé, čo majú oči také pevné, ked majú zrag zdraví (Piešťany)
5. neskyprená pôda: Neskór sa mosí koren aj do pevnéj zeme zachicid, abi ho nevivalilo (Trakovice HLO)
6. istý, ustálený, určený, daný: Malo pevnie zviki, kerie keď ňiektorá žena alebo ďievka ňedodržala, bolo zle (Vráble)
7. istý, presvedčený: Som pevni, že śe ňidž ňestaňe (Studenec LVO)
8. (vo funkcii neurč. zám.) vo význame bližšie neurčený, istý, určitý: A pevneho dňa prišol ten pekeľni pan (Hradisko SAB)

pevný príd
1. kt. dobre odoláva mechanickým účinkom tlaku, úderu ap.: nad skalu pewnú dals’ neprátelům obranu sylnu (CC 1655); mlinar (sa) zawazal, že chcze dostatečny a pewny most vstawične držeti (s. l. 17. st); strog flintowj dobri a pewni; par strmenou czinowanich husarskich pewnich (RADVAŇ 1702); propugnaculum: pewne mesto (KS 1763) nedobytné; uzrely topolowy strom hruby a pewny (PeP 1770)
2. (o konzistencii) hustý, op. riedky, tekutý: matka odlučuge dyte od prsú, abi k pewnegssym pokrmom priwikalo (PT 1778); užitéčno gest, aby sa ten (muž) twrdym a pewnym pokrmem krmjwal, any neprinaležj, aby sa on mlékem uspokogowal (BlR 18. st)
L. p. svet, p-á krajina, zem zem, pevnina: pewny swet potopeny gest (AgS 1708); zem pewna (KrP 1760); continens: pewná kragina - zem (KS 1763)
F. statek bohateho gest gako zeď pewná, která ho dokolá obestáwá (KB 1757)
3. kt. má, prejavuje, telesnú al. duševnú silu, silný: Stephan Staan nemoci smrtedlnu oblozen, wssak on gsucze rozumv praweho a pewneho (ŽK 1517); pani dczere swe otczowske uprimne sluzby wskazugicze, nawraczeny pewnegssiho zdrawy geg winssugem (RUŽOMBEROK 1665); preroskossneho sena wozu no 26, ale ne ledagakich, než dostatečnich welikich, co mohli sstiri pewne woli vwiest (TRENČÍN 1706); prečo páni sú denglawi a sedláci sú pewní (s. l. 1755 E); Fero, pewnich uduw, zlich zubuw (PUKANEC 1788)
4. nepohyblivý, stabilný: emporiam: pewné mjsto skladné; immotus: nepohnutý, stály, pewny (KS 1763)
5. kt. odoláva zmenám v čase, nemení sa, trvalý, stály: a ta zmluwa ma stale byti a pewna y gruntowna zostawati mezy tymy bratry a potomky gegich (P. ĽUPČA 1558); mame pewnegssi reč prorocku, ktera gako swice swiťi (TP 1691); nic w ziwote neni tak bezpecneho a tak pewneho krome newinnost (MS 1758); wssecky rečy na tomto swete magi swug pewny čas (CO 1796-99)
L. pre p. pokoj, p-ú istotu, stálosť, p-é svedomie, utvrdenie ap. pre väčšiu istotu, stálosť: Mathey Kotrsse prosil nas, abichom pro lepssie swedomie a pro pewneissy pokoy buduczy zapsali w miestske knihy diedicztwie a rozdiel mezy swu manzelku a bratrzy swymi zbozy sweho (ŽK 1494); pro pewnegssy utwrzeny toho y take podle pobehu prawa meskeho na to lidkupp pili (S. ĽUPČA 1565); položil Matey Olos 10 fl., ktere pro lepssu gistotu s swedomy pewneyssie do meskich knih zapsaty dal (TURANY 1602); pre lepssj gistotu a weci tegto pewnegsj stalost widali sme mu pismo toto (Z. PODHRADIE 1789)
F. za p-é držať čo pokladať niečo za nemeniteľné: za pewne to drzte a magte, ze to obzwlasstny a welika milost bozy (AgS 1708)
6. kt. obsahuje, prejavuje istotu, presvedčenie, energický: consensus magnus: pewná gednomyslnost (KS 1763)
L. byť p. (čoho) byť presvedčený o niečom, byť si istý: ne proto sem tobe ze trojeho zelí veneček múj dala, bych se zarmútila, než abych pevná byla teho, co gsem mluvila (ASL 1603-04); wecz z pany Ordody Andrašku sem tak dokonal, ze zaiste tim pevnegšy mozetye bity a budete w statku Ganyszkem gako ste boly (HLOHOVEC 1743); pewná som, že ňe mnoho zlého zrobila (DS 1795); -e, -o prísl k 1: pomiessag wssecko dobre a pewno zapraw (RT 17. st); k 2: aby brana nebo wrata pewnje staly (DUBNICA n. V. 1723); contendere tormenta, vincula: pewno pritahnúti, stjsknúti (KS 1763); ked gsa jalovyca pro prwy raz otely, w ten čas ju chit za ussy a pewno drss (HK 18. st); k 3: praevalide: wélmy sylňe, mocňe, pewňe (KS 1763); k 4: stabiliter: stále, pewňe, trwánliwe (KS 1763); k 5: zmlowa, aby stale pewne a slobodne bylo gym (Andrášovi a Mikulášovi) nad tymi y gynimy wssemy pryczynami (SUČANY 1579 E); wedle tohoto meho testamentu pewne stalo a neporussitedlne zetrwawaty mohlo (moje poručenstvo) (KRUPINA 1647); k 6: tohoto se tedy drž, pewne werice, že gistotne se na tobe wyplny (AgS 1708); nebo gá sem sobe pewne umjnil gednu kroniku wipjsati (BlR 18. st)