Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nepríčetný príd. kt. neovláda svoje konanie, zbavený rozumu; svedčiaci o tom: n. človek; kričať ako n.; n. výraz tváre; urobil to v n-om stave;

nepríčetne prísl.;

nepríčetnosť -i ž.: zúriť do n-i

nepríčetný -ná -né 2. st. -nejší príd.

nepríčetný -ná -né 2. st. -nejší príd. i psych. ▶ neovládajúci rozumom, vôľou svoje konanie, činy; zbavený rozumu, šialený, nenormálny; svedčiaci o tom; op. príčetný: n. páchateľ; n. pohľad, plač, smiech; záchvaty nepríčetnej zúrivosti; mať n. výraz; je zo dňa na deň nepríčetnejší; Bola naozaj chorá, cez celý mesiac bola v nepríčetnom stave. [V. Mináč]; V jeho tvári je aj čosi nepríčetné. [L. Ťažký]

bláznivý 1. duševne chorý • pomätený • nenormálny • choromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľná • šialený • zbláznený • fraz. chorý na rozum • fraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavu • hovor. pochabý • expr.: spochabený • pojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgu • nepríčetný • posadnutý • hovor. expr.: šibnutý • ťuknutý • ďugnutý • ďubnutý • ďabnutý • hovor. pejor.: trafený • strelený • švihnutý • strihnutý • slang. šľahnutý • neskl. hovor. pejor. šiši • pren. frcnutý • subšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumný • nerozvážny • pobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plán • nemúdry • nezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápad • bláznovský • expr.: šialený • zbláznený • pochabý • spochabený • pochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosť • expr.: poplašený • splašený • pojašený • zjašený • rozjašený • strelený • trafený • pobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozgu • expr. potáraný (Timrava, Podjavorinská) • samopašný • šantivý • rozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1

nepríčetný ktorý neovláda rozumom svoje konanie; svedčiaci o tom (op. príčetný) • šialený • bláznivý: vyvádzal ako nepríčetný, šialený; nepríčetný, bláznivý rev • nenormálny • hovor. expr. šibnutý: kričí ako nenormálny, šibnutý • hovor. pejor.: vykoľajený • vyšinutý • trafený • strelený: správa sa ako trafený, strelený; mať vykoľajený, vyšinutý výraz tváre; vyšinuté názory • pochabý • zjašený • pomätený: zúril ako pochabý, zjašený; hľadel pomäteným pohľadom • zbavený zmyslov • pominutý na rozume: bil okolo seba ako pominutý na rozume • pejor. besný • expr. rozbesnený: behal hore-dole ako besný, rozbesnený

zúrivý 1. ktorý zúri; svedčiaci o veľkej zlosti • rozzúrený • zúriaci: zúrivý, rozzúrený lev; zúriaci človek; rozzúrený pohľad • šialený • nepríčetný • expr. besný (s poruchou ovládania): kričal ako šialený, besný • divý • zdivený: divý, zdivený výraz tváre • expr.: • zbesnený • rozbesnený • rozdivený • rozdivočený • zdivočený • kniž. zastaráv. zbesilý: zdivočená zberba • kniž.: rozľútený • ľúty

2. p. silný 2 3. p. vášnivý 1

nepríčetný príd. (o ľuďoch al. ich prejavoch) v ktorého konaní al. prejavoch niet rozumnosti, správnosti, pozbavený rozumu, bez rozumu, bláznivý; nenormálny, abnormálny: n. človek; n. škrek, n. hlas; Ty blázniš, si nepríčetná. (Tat.); nepríčetný výraz v tvári (Chrob.); plameň nepríčetného hnevu (Gráf); práv. n. stav v ktorom nie je osoba zodpovedná za svoje činy;

nepríčetne prísl.;

nepríčetnosť, -ti ž.