Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

lesknúť sa -e -ú -kol nedok. mať lesk, ligotať sa: striebro, sklo sa l-e, oči sa l-ú; l. sa ako zrkadlo;

pren. l. sa čistotou

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
lesknúť sa ‑e ‑ú ‑kol nedok.

lesknúť sa -kne sa -knú sa -kol sa -kla sa -knúc sa -knúci sa -knutie (sa) nedok.

lesknúť sa -kne sa -knú sa -kni sa! -kol sa -kla sa -knúc sa -knúci sa -knutie sa nedok. (ø; čím; od čoho) ▶ vydávať jas odrazom svetla, javiť sa lesklým, ligotať sa: hladina jazera sa striebristo leskla; vlasy sa lesknú na slnku; koľajnice sa leskli; podlaha sa leskla ako zrkadlo; čelo sa mu leskne od potu; tvár sa mu leskla mastnotou; Cesta po včerajšej búrke bola ešte vlhká a leskla sa mláčkami. [E. Čepčeková]; V očiach sa jej leskli slzy. [J. Mlčochová]; Od rozčúlenia sa jej horúčkovito leskli oči. [G. Rothmayerová]; pren. Ich mená sa leskli slávou na celom svete. [D. Dušek]fraz. lesknúť sa čistotou byť čistý, vyupratovaný, vyumývaný

blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskať blyšťať sa lesknúť sa ligotať saexpr.: blyskotať (sa) bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slzažiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiarizried. jasať sa (Timrava, Rázus)trblietať sa jagať sa jagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajúskvieť sa svietiť svietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotoustriebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazeroperliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlíbelieť sa prebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokráskyvynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí vínohorieť (o očiach): oči mu horia radosťou

p. aj hrať 3

2. p. chváliť sa


hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do ránahovor. muzicírovať: rád doma muzicírujezastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikujevyhrávaťexpr.: vyhúdať vyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deňbrnkať vybrnkávať drnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiuhovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesochpejor.: fidlikať fidlikovať pidlikať pidlikovať pihlikať hudlikať hudlikovať cvrlikať čvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgať vŕzať vrzúkaťhovor. expr.: škrípať píliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkaniaexpr.: tudlikať tulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlointerpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosťpohrávať poihrávať: na perách jej pohráva úsmevblýskať blýskať sa blyšťať sa lesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiachhorieť (o očiach): oči horia nadšenímiskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať


lesknúť sa vydávať lesk • lisknúť sa lisnúť sa: okná sa lesknú, lisknú na slnkublyšťať sa blýskať (sa) ligotať sa jagať sa jagotať sa: hviezdy sa blyštia, ligocú; v ušiach sa jej jagajú, jagocú diamantyjasať sa (Rázus)trblietať sa (lesknúť sa v zábleskoch): na krku sa jej trblieta šperkstriebriť sa striebornatieť sa (lesknúť sa ako striebro): v diaľke sa striebri riekapoblyskávať poblyskovať poblyskúvať (chvíľami sa lesknúť): rosa poblyskáva na slnkuexpr. bleskotať (sa)nár. lišťať sa: zlato sa bleskotalozrkadliť sa (lesknúť sa v odraze svetla): kaluže sa zrkadlia na cestehrať meniť sapoet. ihrať (obyč. o farbách): hodváb hrá proti svetlu; farby ihrajú na slnkukniž. skvieť sa (najmä od čistoty): auto sa skvelo na slnku


trblietať sa kmitavo, prerušovane intenzívne žiariť • jagať sa jagotať sa: hviezdy na nebi sa trbliecu, jagajúmihať sa mihotať sa (aj menej intenzívne): svetlá sa mihocúligotať sa lesknúť sa blyšťať sa blýskať saexpr. blyskotať sa (neprerušovane): rieka sa ligoce, blyští; kovové časti sa na slnku blýskajúiskriť (sa) (žiariť v podobe iskier): sneh sa iskríprebleskovať prebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): v korune prebleskovalo slnko

p. aj blýskať (sa) 1


žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deňvyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastiepren. kniž.: planúť plápolať: tvár mu planie nadšenímfyz. emitovať

p. aj svietiť, svetielkovať

2. vydávať lesk • blýskať (sa) blyšťať sa lesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazeraligotať sa: rosa sa v tráve ligocejagať sa jagotať sa trblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajúskvieť sa svietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotouhorieť (o očiach) • zlatieť sa zlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenicaiskriť (sa): sneh (sa) iskrí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lesknúť sa, -ne, -nú. -kol nedok. mať lesk, ligotať sa, blýšťať sa: hodváb, striebro sa leskne; oči sa mu lesknú; l. sa ako striebro, ako zlato, ako sklo, ako krištáľ, ako zrkadlo; pren. l. sa čistotou byť nápadne čistý

lesknúť sa i leskniť sa strsl, zsl jagať sa, ligotať sa: lesknuť sa (Bobrovec LM); lesknut sa (Lukáčovce HLO); leskňiť sa (V. Bielice)

lesknúť sa ndk blyšťať sa, ligotať sa: budu-li se lesknuti gako negčistěgssj ruce me (ŽP 1788)

sa jej lesklo od potu était luisant de sueur

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu