identifikačný [-d-t-] -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s identifikáciou, myšlienkovým a emocionálnym stotožnením sa s názormi, postojmi, ideálmi inej osoby al. skupiny osôb: identifikačné putá medzi rodičmi a deťmi
2. ▶ súvisiaci s identifikáciou, overovaním al. zisťovaním totožnosti; slúžiaci na identifikáciu: i. štítok zamestnanca podniku, účastníka konferencie; identifikačné číslo vozidla; identifikačné údaje firmy, spoločnosti; i. náramok umožňujúci jeho nositeľovi obyč. na podujatiach voľný pohyb bez toho, aby sa pri príchode al. odchode musel preukazovať vstupenkou, preukazom a pod.; (podkožný) i. čip čipový implantát aplikovaný pod kožu, umožňujúci využitím rádiových frekvencií identifikáciu miesta, na ktorom sa osoba, napr. problémový pacient nachádza; nemá pri sebe identifikačnú kartu, identifikačné doklady; Keramika je jedným z hlavných identifikačných prostriedkov archeológie. [P. Dvořák] □ žel. identifikačný kód vysielaný vlakom blížiacim sa k stanici al. odchádzajúcim zo stanice zabezpečenej kódovacím zabezpečovacím zariadením; ekon. identifikačné číslo organizácie číselný kód označujúce názov podniku, podnikateľskej činnosti, skr. IČO
3. inform. ▶ vzťahujúci sa na identifikáciu, rozpoznanie, dešifrovanie objektu v programe (bloku, súbore, zázname a pod.) identifikátorom: i. kľúč skupina znakov, podľa ktorej sa pri hľadaní porovnávajú kľúče položiek; identifikačné údaje uložené v nainštalovanom programe a hardvérovom kľúči