strnisko -a -nísk s. pole po skosení; zvyšky stebiel trčiacich zo zeme na takom poli: pusté s-á; chodiť po pichľavom s-u; zaorať, podmietnuť s.;
pren. expr. neoholené chlpy na tvári: čierne s.;
strniskový príd.: s-á orba
strnisko -ka -nísk s.
strnisko, -a, -nísk, trochu zastar. i strnište, -ťa, níšť str.
1. pole po skosení steblovitých rastlín (obilia, ďateliny ap.), pokosené pole: zbierať klásky na s-u; Niekde ho (zbožie) postavili v snopoch riťovím na strnisko, klasie dohora. (Kuk.) Dookola len pusté strniská a na nich pasúci sa statok. (Vans.) Gazdovia raz už skosili, zostali po nej sivobiele strniská. (Jil.) Studené vetry duli po zaoraných strništiach. (Jil.); poľnohosp. podmietka s-a, preorať s., siať do s-a;
2. expr. neoholené chlpy na brade muža; neoholená, zarastená brada: Na brade mal veľké biele strnisko. (Bedn.) Vtisla mu na líce, zarastené ostrým strniskom, bozk vrúci, veselý. (Kuk.) Slnko mu svieti na jeho husté barnavé strnisko. (Pláv.);
strniskový príd. k 1: poľnohosp. s-á orba; s-á sejba, s-é siatie; s-é plodiny, s-é miešanky, s-é krmoviny, rastliny siate do podmietnutého strniska
strnisko, strnište s 1. pole po skosení steblových rastlín, pokosené pole: stipuletum vulgo strnysko; ad terram eiusdem actoris jam demessam vulgo na sva strnysscza (TURIEC 1568); ( 1589); zem sa pak budye vimyenyaty prelohom alebo strnistyom (NITRA 1669); (testis) toliko strnisko očyte widel, a nie žyto, w kterem sskoda bila učynena (KEVICE 1676); krčmar zo swogjma owciami po strniskach choditi sa opowažj (FOLKUŠOVÁ 1766); abi buducim časem wisoke strniska žencj nenechawaly (PONIKY 1783); bwob miluge zem sprostu a neglepssge roste w strnissku zbožnom (PR 18. st); x. pren medzy pohanmy giste osobi zbudil Búch, aby krestanskeg wýry w strnisku pohanstwa cestu priprawil (PP 1734) medzi neveriacimi 2. nadzemná časť steblovitých rastlín, kt. nesie klas, steblo: stipula: stopka anebo strnissťe (DQ 1629); sedem klasúw wypučalo se na gednom strnissti (KB 1757); stipula: strnjssťo, sstjblo obilné (KS 1763); widel gsem z ruku uchopené wisoké yedle witrhowat, gak mi witrhugeme strnisste (PT 1778); sládky Yežyss ležal na seňe a na strnyssči (BlR 18. st); x. pren muže nektery prawi zaklad, totissto Krista, zachowawat, ale k tomu strnisste, to gest bludy, primissowat, to gest muže spolu lhat y prawdu kazat (TP 1691) F. prinde den a budu wssecy pissni a wssecy neprawost cynicy gako strnissče neb slamka (GK 1779) slabí; -ový, -ný príd k 1: na zemech strnistnich, kdežto bila cesta urobena (BYTČA 1668); na mnohých mjstech býwagj tyto zaorané strnisstowé role; strnisstowé role, které gsau w dobrém položenj, býwagj semenem bjlé repy obsýwané, která se potom gmenuge strnisstowá repa (HRK 1773); k 2: stipularius: stjblowy, strnjsstowy (KS 1763) P. atpn Benedictus Strniskowicz (vo Veselom 1522 U1); Augustin Strnisko (v Dlhej n. P. 1543 U1)