čilý príd.
1. čiast. vsl čistý, upravený: Chlapec prišol do školi fše čili (Studenec LVO)
2. čiast. vslov dbajúci na čistotu, čistotný: Haňča, to bars čila žena (Torysa SAB); čilo prísl. k 1: Zme maľi čilo, poradňe (Záhradné PRE)
L. trimac sebe čilo (Niž. Kamenica KOŠ), čilo śe trimac (Torysa SAB) - dbať na čistotu