Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prihodiť dok.

1. hodením pridať, priložiť: p. drevo na oheň

2. hovor. pridať v cene, dohodiť: p. ešte sto korún pri kúpe

3. prikryť, zakryť: p. dieťa dekou; p. sa plášťom;

nedok. prihadzovať


prihodiť sa dok. stať sa, pritrafiť sa: dnes sa mu p-la nepríjemná vec;

nedok. prihadzovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prihodiť ‑í ‑ia dok.
prihodiť sa ‑í ‑ia dok.

prihodiť -dí -dia prihoď! -dil -diac -dený -denie dok.


prihodiť sa -dí sa -dia sa -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok.

-diť/109689 4.30: verbá inf. dok. 77070 presadiť/5076 nahradiť/4735 sústrediť/4728 zaradiť/4228 poradiť/4146 potvrdiť/3664 posúdiť/3223 prezradiť/2446 oslobodiť/1782 hodiť/1780 zariadiť/1706 vyhodiť/1504 povzbudiť/1453 zriadiť/1320 podriadiť/1285 vzbudiť/1211 uhradiť/1125 vyslobodiť/1098 poškodiť/1080 usadiť/1053 odradiť/1031 vyvodiť/1004 obsadiť/984 zobudiť/954 nasadiť/929 zavraždiť/864 narodiť/820 prebudiť/811 posadiť/759 odsúdiť/706 uškodiť/699 priradiť/675 prihodiť/627 odvodiť/612 zhodiť/602 zladiť/595 zosúladiť/566 usúdiť/543 zhromaždiť/534 odprevadiť/517 zasadiť/505 (159/13090)

prihodiť sa p. stať sa


prihodiť 1. p. priložiť 2 2. p. zakryť 1 3. p. prirátať


priložiť 1. umiestiť (obyč. nejakú vec) tesne vedľa niečoho • položiť dať: priložiť, položiť si obklad na čelo; priložil, dal zbraň k lícupritknúť: pritknúť si čelo k obloku

2. dať k niečomu niečo (ako ďalšiu súčasť, ako niečo navyše a pod.) • pridať: priložiť, pridať k výrobku letáčik s návodom na použitie; synovi ešte pridala, priložila na tanierpripojiť: pripojiť k textu mapkuprimiešať (priložiť miešaním): primiešať cement do maltyexpr. šprtnúť (troška pridať) • prihodiť dohodiť (hodením priložiť al. priložiť v cene): prihodiť do pece; prihodiť ešte pár korúndoložiť dodať (obyč. v reči): napokon ešte doložil, dodal, že si vec rozmyslípopridávať popripájať poprikladať podokladať (postupne, viac vecí)

3. p. udrieť 1 4. p. podložiť 4


prirátať rátaním, počítaním pridať • pripočítať: k cene prirátali, pripočítali aj poštovnéhovor. priraziť: obchodník si prirazil až 20 Skprihodiť (pridať k cene, obyč. pri dražbe): ešte niečo k cene prihodil


stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť sa odohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľubprihodiť sakniž.: udiať sa udať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alopoet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič)prísť dôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrakhovor. pritrafiť sa naďabiť sazastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafíporobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očamipostávať sa popridávať saexpr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecíexpr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiekneos. povodiť sazried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlozájsť (niekoho): zašlo nás nešťastiezbehnúť sa zmlieť sa zomlieť saexpr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo?expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchnepozachodiť pozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo


zakryť 1. položiť na niečo prikrývku al. inú vec obyč. s cieľom ochrany pred nepriaznivým vplyvom (op. odokryť) • prikryť pokryť: zakryť, prikryť nábytok prestieradlom; zakryť, prikryť si nohy dekou; pokryť strechu škridlouzastrieť (rozprestretím niečoho zakryť): zastrieť si závojom tvárprihodiť: prihodila dieťa dekoukniž. zahaliť: zahaliť sochuprekryť (obyč. ešte raz zakryť): strechu prekryli plechompriklopiť: plameň priklopila pokrývkoupoprikrývať pozakrývať poukrývať (postupne, viac vecí): poprikrývať deti

2. spôsobiť, aby niekto niečo nevidel al. nevedel • ukryť skryť prikryť: strih šiat zakryl, ukryl nedostatky postavy; skryť, prikryť niečo pred očami zvedavcovzastrieť: zastrela chyby večera úsmevomzakukliť: všetko zakuklíutajiť zatajiť potlačiť (nedať najavo, neprezradiť): utajiť, zatajiť prekvapenie, žiaľ; potlačiť smiechzahladiť zamaskovaťhovor. expr. zatušovať (urobiť tajným): zahladiť, zamaskovať stopy; zatušoval, že bol pri tompren. retušovať: retušovať nedostatkyhovor. expr.: zatutlať ututlať: škandál sa podarilo zatutlať, ututlaťpozakrývať (postupne, viac vecí): usilovala sa pozakrývať svoje chyby

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prihodiť, -í, -ia dok.

1. (čo) hodením pridať, priložiť: Bolo treba prihodiť na oheň hrubšie kusy dreva. (Ondr.)

2. (čo) pridať v cene (pri licitácii): Krtovi obmäklo srdce; prihodil tri, sľúbiac rovných päťdesiat. (Kuk.);

3. (čo, koho čím) zahádzať, prikryť: p. truhlu zemou; p. dieťa, syna prikrývkou;

nedok. prihadzovať, -uje, -ujú

|| prihodiť sa1 (čím) hodiť niečo na seba; prikryť sa, zakryť sa niečím; prehodiť na seba odev: zrebná prikrývka, ktorou sa prihodil (Fel.); Vrátnik, prihodiac sa plášťom, zapálil lampáš. (Hor.)


prihodiť sa2, -í, -ia dok. stať sa, pridať sa, pritrafiť sa: V našom meste sa prihodilo čosi neočakávaného. (Kuk.) Zábrelke sa niečo prihodilo. Svedčili o tom vyplakané oči. (Fr. Kráľ);

nedok. prihadzovať sa, -uje, -ujú zried. stávať sa: To sa prihadzuje, ale málokedy. (Kuk.)

prihodiť dok.
1. strsl, zsl obyč. hodením pridať
a. k istému stavu, množstvu a pod.: Treba prihoďiť krumpľou do vreca (Detva ZVO); Ke_con si kupuvala bombuse, ždi mi prihoďeu̯ dva-tri (Návojovce TOP); Hrabanina sa prihodzila do čela kríža (Biely Kostol TRN)
b. palivo pri kúrení na oheň, priložiť: Keď bola pec slabo vikúrená, muselo sa ešťe dve-tri poľená prihoďiť (Ležiachov MAR); F tej peci ťi voľáko potuchlo, ňeman prihoďeť? (Pukanec LVI); Šag oňi to už vedzeľi, jako je pedz vikúrená, jag bolo treba, prihodzeľi trošku, abi ešče trochu sa kúrelo (Rajec ŽIL)
2. strsl, zsl pridať k cene, doložiť peniaze, dohodiť (pri platení): Za seďemťisídz on kravu daď ňekceu̯, nu_som ešťe päcto prihoďiu̯, a potom zme si uš tľapľi (Ležiachov MAR); Mosíťe ešče zlatí prihodzid a krava buďe vaša (Bošáca TRČ); Na rog mala plat, kolko zjenané, volačo sa prihodzilo, to bola jako vísluška (Hrnčiarovce n. Par. TRN)
3. hodením prikryť, zakryť, zahádzať niečím: Burgiňu zme nahádzaľi na hromadu a prihoďiľi ľistom, abi hu v noci mráz ňechiťiu̯ (Ležiachov MAR); Len troška ho zemou prihoť (V. Bielice TOP)
4. hodením prihrnúť zem ku koreňom rastlín: Kec_ca poslední ráz okopávala kukurica, mosela sa aj prihodzit (Trakovice HLO)
5. zľahka položiť niečo na niekoho, zakryť niečím: Na chorú prihoďila iba parušinu (Králiky BB)


prihodiť sa dok.
1. stať sa, pritrafiť sa: Ňevieš, čo sa ťi na cesťe prihoďí (Bodorová MAR); I to, i to sa prihoďí (Bobrovec LM); Tak sa prihoďilo, čo do roka potom boľi aj peď ohňof (Trstená); Taká ňesľíchaná ve_ca mi prihoďela (Kociha RS); Jak písau̯, prinďe pozajtreki ze Sibíra, ledaže bi sa mu volačo prihoďilo na cesťe (Bánovce n. Bebr.); Prihodzilo sa mi rás, že mi višol roj (Doľany MOD); Žena moja, kebi sa volačo prihodzilo, kebih onemocnel, lebo čo, nevím, dze sa pristavím (Ružindol TRN); Mvóže sa aj jemu ňiéčo ňemilého prihodzit (Bošáca TRČ); Merkuj, žebi śe ci daco ňeprihodzilo! (Ďačov SAB)
2. pribudnúť: Prvi ra_som začal, mal som štiri úle; potom sa mi prihoďili dva (Vitanová TRS)

prihádzať sa, prihadzovať sa p. prihodiť


prihodiť dk čo (komu) pridať, priložiť niekomu niečo: prihladagice na psotu tatika geho, prihodili gemu gesste pol tollara (ŽILINA 1695); injectare dextram: prawicu aneb prawú ruku prihoditi (KS 1763); duplowany port od zatageneg žiwnosti sa gemu za pokutu prihody (KOŠECA 1785); geden pár botuw na dwa roki prihodiťi nezdá sa zbitek (BPr 1787); p. sa dk (komu, s kým) stať sa, naskytnúť sa, pritrafiť sa: pryhodylo se, ze nam byly konie vssly (TRENČÍN 1583); kdj se niečo na mesku potrebu nakladati prihodj, aby zapsati dalj (KRUPINA 1691); kdiby se prihodilo a pritrafilo, ze bi dwe yami anebo ssachty bili spolu zassinowane (MB 1701); co se z gednym člowekem stat mohlo, y se mnu se pryhodit muže (PP 1734); snadno se mu tak muže prihodiťi, gako se prytreffuge slepemu (CDu 18. st); prihadzovať sa, prihádzať sa [-(d)z-], prihodzovať sa [-ďo-] ndk/frekv: nezaležy bohatstwj na opatrnych any prizen na umelych, ale podle času a prihody prihazy se wssechnem (COB 17. st); običegne nečo podobneho se u lidi stawa a prihadzge (Le 1730); ze wssech hrjchúw, kterjž priházegj se lidem (FP 1744); obvenio: prihoďuge se my ňečo, stáwá se my ňečo (KS 1763); abi (manželia) bídi, které rozličné sa prihaďugú we stawe tem, trpezliwe znášili (BN 1796)


prihodzovať sa p. prihodiť

prihoďiť prihoďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

prihodiť: →speex →vorbis
sa u nás prihodilo s'est passé chez nous

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu