Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prichytiť dok.

1. voľne, ľahko zachytiť, pridržať: p. (si) vlasy stužkou

2. pripevniť, upevniť (význ. 2): p. lano o, na strom, p. tesnenie o, na dosku

3. pristihnúť: p. zlodeja pri krádeži;

nedok. prichytávať -a, prichycovať

// prichytiť sa

1. chytiť sa, zachytiť sa, pridržať sa: p. sa zábradlia

2. ostať zachytený: bodliaky sa p-li na sukni

3. začať niečo robiť, pustiť sa, dať sa, pribrať sa: p. sa do roboty

4. zapustiť korene, ujať sa, prijať sa: krík sa v zemi p-l;

nedok. prichytávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prichytiť ‑í ‑ia dok.; prichytiť sa

prichytiť sa -tí sa -tia sa prichyť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.


prichytiť -tí -tia prichyť! -til -tiac -tený -tenie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť sa prichytiť sa chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiť pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sa podobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť sa vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sa popriberať sa pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa zobrať sa vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiť vydať sa ísť zamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť sa schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť satrocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitostizmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sa pustiť sa dať sa začať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítaťujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedeniapribrať sa podobrať sa pobrať sa prichytiť sa podujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohupriprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do robotyprikročiť pristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k vecikniž. jať sa: jal sa hlásať, že…hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh


chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť sa lapiť sa prichytiť sa zachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradliaexpr.: chmatnúť sa chvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matkypridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkéhozmocniť sa zachvátiť zasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseňposadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

3. zapustiť korene • ujať sa prijať sa uchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytilizakoreniť sa vkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakoreniliprichytiť sa: na múre sa prichytila burina

4. začať horieť • zapáliť sa rozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelovzbĺknuť zbĺknuť zblčaťkniž.: vzplanúť splanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanulakniž.: vznietiť sa vzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňalrozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať


lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vrahadohoniť dostihnúť dolapiť polapiť zlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho políciasubšt. čapnúť: konečne ho čaplipristihnúť prichytiť dochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činuzatknúť zaistiť zajať uväzniť zavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandusubšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiť uchopiť popadnúť: lapil, popadol ho za golierexpr.: polapiť zlapiť schytiť pochytiť: polapil, schytil sekeruexpr.: drapnúť zdrapnúť zdrapiť chmatnúť schmatnúť chvatnúť schvatnúť chňapnúť schňapnúť rafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicukniž. chopiťnár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

3. p. uloviť


pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výletvydať sa: vydať sa do svetavziať sa: zrazu sa vzal a už bol prečvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičomodísť: nahnevala sa a odišla od nás prečodobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťamivzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialilrozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčilzried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestoudať sa pustiť sa podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plotpustiť sa dať sa: pustiť sa, dať sa do robotychytiť saexpr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do koseniapribrať sa podobrať sa prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa


prilipnúť 1. ostať v najtesnejšom dotyku s niečím • priľahnúťkniž. priľnúť: mokrá košeľa prilipla, priľahla mužovi k telu; olej dobre prilipne, priľne k trecej plocheprilepiť sa (zachytiť sa na niečom lepkavom): na mastný povrch sa prilepila nečistotanachytať sa (prilipnúť vo väčšom množstve): prach sa nachytal na riadprimrznúť (mrazom sa prilepiť): dno primrzlo o kameňkniž. uľpieťexpr. ulipnúť: zrnká prachu uľpeli, ulipli na vyleštenej plochepoet. primrieť: pery primreli k ústamprichytiť sa chytiť sa: náter sa dobre neprichytil, nechytilpricicať sa prisať sa (cicajúc prilipnúť k niečomu): dieťa sa dychtivo pricicia k matkinmu prsníkupopriliepať sa poprilepovať sa (postupne, vo väčšom množstve al. na viacero miest)

2. ostať s niekým spätý duchovnými, citovými putami • kniž. priľnúť: celým srdcom prilipla, priľnula k matkepripútať sa primknúť sa: byť pripútaný k rodine, ku knihám, k literatúre; primkol sa k novým priateľom celou dušou


pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedlachytiť sa chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiťpribrať sa prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do vareniaprikročiť pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohypodobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdiakniž. jať sa: jať sa do práceexpr.: vhryznúť sa zahryznúť sa pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítaniapohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do robotyexpr.: schytiť sa vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útekhovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do robotyfraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávyzastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímaťhovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domovzamieriť vykročiť pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa dopravapodať sa: podali sa rezko ku kostoluexpr.: schytiť sa vychytiť sa rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadluhovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopilstopiť sa: ľad sa v pohári stopilvyškvariť sa rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila


ujať sa1 1. začať venovať starostlivosť niekomu, kto je na ňu odkázaný al. niečomu, o čo sa nik nestará • vziať si na starosť: rád sa ujme opustených; ujmem sa hospodárenia, vezmem si hospodárenie na starosťzastaráv. zaujať sa: niet nikoho, kto by sa dieťaťa zaujalpostarať sa zaopatriť (venovať starostlivosť niekomu, niečomu vôbec): postaráme sa vám zatiaľ o dcéru, zaopatríme ju; postaraj sa, prosím, o tú vec

2. dať sa do uskutočňovania činnosti zameranej na ovládnutie, vedenie a pod. • chopiť sa: ujať sa, chopiť sa moci, vlády, funkciechytiť sa: veci sa chytili odborníciprichytiť sa: prichytila sa variť obed

3. p. zastať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prichytiť, -í, -ia dok.

1. (čo, čo čím) zachytiť a podržať, pridržať: p. rastliny drievkom; Prichytil plátno rukou. (Zúb.)

2. (koho) chytiť pri niečom, pristihnúť: p. niekoho pri krádeži, pri lži, pri pretvárke; p. zlodeja, vraha;

3. (čo) trochu zasiahnuť (o mraze al. úpale): jarný kvet prichytený nočným mrazom (Jil.); prichytené koláče pripálené;

nedok. prichycovať, -uje, -ujú i prichytávať, -a, -ajú

|| prichytiť sa

1. (koho, čoho i bezpredm.) chytiť sa, zachytiť sa a podržať sa; prilipnúť k niekomu, k niečomu: Prichytil sa zábradlia. (Tat.) Pijavice hneď a hneď sa prichytili. (Kuk.)

2. (do čoho, s neurč.) pustiť sa, dať sa do niečoho, začať niečo, pribrať sa niečo urobiť: p. sa do roboty, do práce; Prichytila sa halušky variť. (Stod.)

3. (o rastlinách) zapustiť korene niekde, ujať sa: V puklinách prichytil sa biely mach. (Kuk.);

pren. (o človeku) zakotviť niekde: Konečne prichytil sa na ohryzenej kosti „filozofie“. (Kuk.);

nedok. prichytávať sa, -a, -ajú, k 3 zried. i prichycovať sa, -uje, -ujú

prichytiť dok.
1. strsl, zsl voľne niečo al. niekoho chytiť, podržať, pridržať: Čes tú pľienku som ho (dieťa) prichiťila a poťa̋hla troška (Žaškov DK); Na koňédz nohe zmo si postaviľi papeg edon koňéc, druhí koňéc prichiťev ľen ednem prston (Turíčky LUČ); Prichidz mi ten rebrík! (Lapáš NIT); Prichidz, reku, tú halus, neh ma nešlahne po tvári (Brestovany TRN); Idem z malím na venek, prichidz mi vlnák, nech sa ním odzejem! (Červeník HLO)
2. pristihnúť niekoho pri niečom nedovolenom: Aľe bou̯ aj takí, čo nás prichiťiu̯ a ňespraviu̯ nám ňišt (Lešť MK); Prichiťiu̯ ho pri cigánstve (Detva ZVO); Len málokedi sa mu poťapilo prichiťiťi zloďeja pri čiňe (Sebechleby KRU); Pália burgiňiak, ale v noci, abi ich fiňanci ňeprichiťili (Návojovce TOP); Tvár mu horela od hambi, keď ho prichiťiľi (Bánovce n. Bebr.); Rás prichicil svojích sluhóv, jak si nísli z jeho roli dine (Sereď GAL); Lebo chto bude prichicení, za každú huz dostane pet korún (pokuty) (Bzince p. Jav. NMV); A vinohradníckí hájní alebo tagzvaní hotár ho prichiťil pri krádeži (Skalica); Jak ce prihicim, ta fľaki s tebe vipuśčim! (Smižany SNV)
3. pripevniť niečo niekde
a. napevno, prirobiť, uchytiť, upevniť: Na prichiťeňia obručí boľi takie kľince, hačke sa volaľi (Pukanec LVI); Na kozi si položíme hradi, prichiťíme ih gramblami a krešeme (Návojovce TOP); Piésti su na tŕllice prichicené š čepámi (Trakovice HLO); Naprostrítku šijovňíka bola dzúra na svoren, s tín sa prichicila kačica na konci lámaného oja (Biely Kostol TRN); To sa dalo zhora to zlato a prichicilo sa zespotku z bílú nitku a ščúl sa preložilo sem a zas sa prichicilo s tú nitku (Zvončín TRN); Ten falt ti tabulki tam prichiciu̯ (Hlboké SEN)
b. dočasne (napr. sponkou, štipcom, špendlíkom): Vlasi sa prichiťiľi harnódľou (Párnica DK); Vlasi si prichič čatom, padajú ťi na čelo! (Návojovce TOP); To prádlo prichic klupňama! (Skalica); Daj sem klukne, nech to prichicím, abi to veter neodnésol! (Vištuk MOD)
c. krajč. predbežne niťou al. špendlíkom: Prichidz mi troška to futro, ňeh mi ňetrčí! (Lapáš NIT); Prichiťín si špendlíkom tu mašlu, prišijem hu, keď buďem mať čas (Návojovce TOP); prichiťiť (Lipt. Trnovec LM)
4. zachytiť: Mašina mu prichiťila galoti a skoro prišó o nohu (Lapáš NIT)
5. pevne priľnúť, chytiť sa, prilepiť sa: Na sklo ťi to ňeprichiťi (V. Bielice TOP)
6. pripáliť sa, prihorieť (o jedle): Prichitila mi omáčka (Šurany NZ)
7. dostať pri pečení farbu, pripiecť sa: Ket śe kolače kladľi druhi ras, trebalo na zahňetku rucic paru tresečki, žebi začerveňeľi, žebi prihiciľi (Markušovce SNV)


prichytiť sa dok.
1. chytiť sa niečoho, pridržať sa: Lavička nat potokom je z doski a ňemá ňiš, čoho bi si sa prichiťeu̯ (Návojovce TOP); Prichicev sa klanice a viskočev na sane (Bučany HLO)
2. prilipnúť k niekomu al. k niečomu: F krúhach sa mi prichiťiu̯ pijag na driek (Králiky BB); Kléščár sa ví silno prichitid na kožu (Šurany NZ)
3. prilepiť sa: Ko_ca prichiťilo (črevá) na sťenu, tag bolo isnuo, že_e cistuo (Čelovce MK)
4. (o rastlinách) zapustiť korene, ujať sa, prijať sa: Pazúre sa mosá prihodzit, abi sa kukurica lepšé v zemi prichicila (Trakovice HLO)
5. pripáliť sa, prihorieť, pripiecť sa (o jedle): Kašša sa prichicila (Bošáca TRČ)

prichytiť, prichytnúť dk koho pristihnúť, chytiť, dolapiť niekoho: když sa prichytnu prodavajici na rinku, majú takove dva penize od nich do pokladnice vzit a položit (SKALICA 17.-18. st E); kdyžby se techdy uskok tento nekde prichitil; pre kradež dobytka prichiteny biwsse, uskočil (Kur 18. st); -ovať ndk čo zachytávať: a aby y mrtwá wydená byla zlato prichitowat (PeP 1771) schytávať, kradnúť; prichytiť sa dk
1. koho, čoho, k čomu chytiť sa, zachytiť sa, pridržať sa niečoho: mládenec k Mentora ssigi se prichitil a túz slzámi polywal (PT 1778); dobreg raddi si sa prichicil, ked si ma poslechel (SKá 1787)
2. koho v čom, na čom zachytiť sa na niekom, v niečom, na niečom: tak y ten prach, ktery se prichitil was z mesta nasseho, wirazime na was (Le 1730); aby hostye swatá w vstech se nepřichytila (WK 1779); muchi na kapradičky se zgidu a prichitga, tak ge zbigeš (PR 18. st)
3. k čomu začať niečo robiť, pustiť sa, dať sa do niečoho: z postele powstala a ku konány domáczeg prácze se prichytila (PeP 1770); prichitili sa wtom k rozoberanj paleničky (BENICE 1774)
4. čoho stať sa stúpencom niečoho, niekoho: wnowe wymisleného Lutherowého wyznánj se prychytiť prynucené byli (DuR 1719); -ávať sa, -ovať sa, prichýtať sa ndk/frekv k 1: prichitug se Pana Krysta (CC 1655); dywka hrichy swé sobe osskliwila, swého spaseny utočisstye se prichitala (PeP 1770); (netopier) stat nemuže, len se prichituge a zubami swimi, ktere ostre ma, hrize (PR 18. st); k 2: newidim pričinj, proč a kterák wy gegich bludného učenj se prichituwat mužte (DuH 1723); aby se mast neprichytáwala (KB 1757); malomocenstwj skrze dotknutj se prichytawa (CS 18. st); oleg gest masni, preto se lechko prihituge (!) (PR 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

prichytiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu