divák -a mn. -ci m. kto pozerá na (umel.) predstavenie, program, zápas ap.: televízni d-i; potlesk d-ov;
diváčka -y -čok ž.;
divácky príd. i prísl.: d-a priazeň; d. úspešný film
divácky -ka -ke príd.
divácky prísl.
divácky1 -ka -ke príd. ▶ vzťahujúci sa na diváka; určený pre diváka: d. ohlas; d. úspech, neúspech filmu; d. dopyt, záujem, vkus; d. trhák; divácka verejnosť, obec diváci; divácka návštevnosť; divácka tribúna; divácke zázemie; zožať d. potlesk; prekonať d. rekord; Bratislava predstavuje aj v rámci káblových rozvodov na Slovensku najväčší divácky potenciál. [Pd 1995]
divácky2 prísl. ▶ so zreteľom na diváka; z pohľadu diváka: d. náročný film; d. atraktívny program; d. vďačná divadelná hra; d. úspešná televízna stanica; d. najnavštevovanejšie preteky; Televízne aktuality berú dokumentárnemu filmu jednu z jeho divácky najpríťažlivejších kvalít: publicistickú sviežosť. [KŽ 1968]; Divadlá začnú racionálne zvažovať svoju schopnosť uživiť divácky činnosť stáleho divadla. [LT 1998]
divák, -a, mn. č. -ci m. kto sa na niečo díva, pozorovateľ (napr. v divadle, v kine, pri športových hrách, pri nejakom výjave): nezaujatý d.; hra upútala divákov; (Komedianti) nalákali divákov. (Kal.);
divácky príd.