Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

uvedomelý príd.

1. správne hodnotiaci skupinové, národné ap. záujmy a príslušnosť k istej skupine, národu ap.: demokraticky, národne u.; u-á mládež; u. vzťah k histórii

2. smerujúci k istému cieľu, vedomý si svojho poslania: u. postoj; u-é rodičovstvo;

uvedomelo, uvedomele prísl.;

uvedomelosť -i ž.

uvedomelý -lá -lé 2. st. -lejší príd.

uvedomelý ktorý má vedomie príslušnosti k istej sociálnej, spoločenskej a pod. skupine a ktorý prejavuje toto vedomie: uvedomelý občan • presvedčený: uvedomelý, presvedčený prívrženec hnutia • vedomý • uvedomený (ktorý si uvedomuje poslanie splniť istý cieľ): vedomé, uvedomené používanie spisovného jazyka • zastar. povedomý

uvedomelý príd.

1. majúci vedomie príslušnosti k istému spoločenskému celku; triedne, politicky, národne ap. prebudený; presvedčený: národne, politicky, triedne u.; u. Slovák, Čech; synkovia uvedomelých slovenských otcov (Vaj.); Strýčko, čo je to socialista? — Uvedomelý robotník, organizovaný v strane. (Zúb.)

2. uvedomujúci si svoje poslanie, svoju úlohu, svoj význam; smerujúci k určitému, pevnému cieľu: u-í budovatelia komunizmu; uvedomelá, plánovitá práca; uvedomelý triedny boj (Mráz); uvedomelá revolučná činnosť (í. Hruš.);

3. trochu zastar. uvedomený, vedomý: uvedomelá ľudská vôľa (Chorv.); Objektivita Kukučínovho umenia je uvedomelá. (Krčm.);

uvedomele prísl. s presvedčením: u. sa hlásiť k niečomu;

uvedomelosť, -ti ž. vlastnosť niekoho uvedomelého; (triedne, politické, národné) prebudenie; presvedčenie