ospanlivý príd.
1. kt. potrebuje spánok; svedčiaci o tejto potrebe, ospalý: o-é dieťa; o-é oči;
pren. o-é počasie uspávajúce
2. pomalý, lenivý: o. pohyb, o-á reakcia;
ospanlivo prísl.: o. vyzerať; o. sa pohybovať;
ospanlivosť -i ž.
ospanlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
ospanlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. 1. ▶ pociťujúci potrebu spánku; prezrádzajúci únavu, unavený; svedčiaci o tom: o. výraz tváre; ospanlivé oči, viečka; odchádzaš? – spýtala sa ospanlivým hlasom; sotva stála na nohách, taká bola ospanlivá; Vstával som ospanlivejší, než som zaspával. [M. Hvorecký]; Prichádza autobus. Je v ňom iba zopár ospanlivých cestujúcich. [D. Kováč] 2. expr. ▶ vyznačujúci sa pomalosťou, miernosťou až nehybnosťou, malou aktivitou, otupený, letargický; svedčiaci o tom; syn. ospalý: ospanlivé mestečko; ospanlivé letné popoludnie; pokojná a ospanlivá atmosféra penziónu; Po ospanlivom prvom polčase majster vystupňoval tlak. [Sme 1998]; Nie je to ospanlivý región, kde všetko stíchne po zbere obilia. [HN 2004]
ospanlivý 1. ktorý pociťuje potrebu spánku; svedčiaci o tejto potrebe (op. čulý) • ospalý: dieťa už bolo večer ospanlivé, ospalé; ospanlivé, ospalé viečka • rozospatý • rozospaný • expr.: rozdriemaný • driemavý • hovor., trocha hrub. ochrápaný
2. p. pomalý 1
pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdza • zastar. nenáhly: nenáhly návrat k životu • pokojný • krokový • prechádzkový • mierny • voľný • pren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmus • pozvoľný • postupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadok • lenivý • ospanlivý • ospalý • pren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohyby • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • šuchtavý • šúchavý: ťarbavé, šuchtavé kroky • rozvláčny • malátny: rozvláčna reakcia • ťahavý • tiahly • ťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseň • zdĺhavý • expr.: piplavý • prplavý • hovor. expr.: babravý • babrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke ruky • subšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbal • expr.: pomalinký • pomalilinký
2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • nešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenie • nepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozog • nedynamický • expr. šuchtavý: šuchtavý človek • nár. zvlačkavý
1. majúci chuť na spanie, potrebujúci spánok, ospalý, rozospatý: o-é deti; o-é oči; (Porázik) bol taký ospanlivý, že sa mu oči liepali. (Zúb.); pren. o-á únava leta (Tat.) únava od horúčosti, pri ktorej sa chce spať; o-é neisté tóny (Hruš.) slabé;
2. pomalý, lenivý, nevládny: o. pohyb, o. pohľad;
ospanlivo prísl.: o. žmurkať;
ospanlivosť, -ti ž. stav, keď je človek al. živočích ospanlivý
ospalý, ospatý i ospanlivý príd. strsl, zsl majúci chuť na spanie, ktorý potrebuje spánok: Na druhí ďeň po svadbe boľi ospalí (Slovany MAR); Ešče si furd ospanliví, ve_ci pozde stál! (Kameňany REV); Skoro do polnoci hore a potom je ospatí (Topoľčianky ZM); Velice je ospanliví, keť prinďe z roboti (Bánovce n. Bebr.) Furd je ospalí (Záblatie TRČ); Čo si akísi ospatí?! (Mor. Lieskové NMV)
ospanlivý [-n(d) l-], ospavlivý príd 1. kt. potrebuje spánok, svedčiaci o tejto potrebe, ospalý: kterassto zelina (mandragora) takowu mocz ma w sobe, cžloweka welmi ospanliweho cžini, nepritel gest diabel, a protož nemame biti ospanliwy, ale stridmi a cůagni (TC 1631); ten (flegmatik) spí w nocy, téš y we dňe, wždy ge ospanliwy (GV 1755); somniculosus: ospaňliwy, ospaly, mnohó spjcy (KS 1763); (dobytok) byl smutný a ospánliwý a zwěsyl hlawu, vssy y chvost (ŠkD 1775); Martin, velmo ospavlivy, zkrze mna bil zobucen, abj konje krmel; (Martin) preto ospavlivy bol, ponevač podnapiti bil ((PUKANEC) 1788); pakli by geden towariss druheho w kostele ospanliweho widjel a w poradku neoznamil, takowy na 16 kraiczarow spokutowan bude (CA 1794) L. o-á choroba, nemoc med spavá choroba: kdy nektery ospanliwu chorobu ma, temu a takowemu polož geden kusek (rubinku) gako grach na yazik a nech tak do sebe whltne (OCh 17. st); lethargia: nemoc ospáňliwá, ospáňliwost (KS 1763); kdis ale wodu aneb wino s neho (z rozmarínu) zwarene pigeš na lačno, gisti sj proti poraške, ospandliweg nemoci (PR 18. st) 2. nedbanlivý, ľahostajný, záhalčivý: prawe gsme neopatrný, ospanliwy, nedbanliwy we wecech dusse (SK 1697); Pachómiusse wywádal ten stareček wen pred swu komurku a tam poručowal gemu ten tešky sudek prenassati, skrze takowé dilo geho ospanliwi umisl pozbuzuwal (VP 1764); -e prísl k 1: somniculose: ospáňliwe (KS 1763); (mnísi) suptyle reči prednassati znagu, že ospanliwe, ziwawliwe spiwagú, že studené modlideb mrmláňa wydáwagú (BlR 18. st); k 2: zleg smrti se widawa, ktery ospanliwe dnij dobre rozmrha (SK 1697); oscitanter: ospáňliwe, nedbánliwe, leniwe; supine: ospáňliwe, nedbáňliwe; muginor: ospanliwe ňečo wykonáwám (KS 1763); -osť ž 1. potreba spánku; chorobná spavosť: stridmost ma predkladana biti ozralstwi, bedliwost, ospanliwosti; wždicki bud bedliwi a neodawag se w ospanliwost, nebo dluhe spočiwani weliku sskodu prinasse (TC 1631); mayorana vžitečna gest proty ospanlywosty, ztrnuty (MT 17. st); nečasnég ospaňliwosti nekdy poshowiti možess, že bys z lahkym a krátkym spánjm obweseleny wstáwal (BlR 18. st) 2. ľahostajnosť; nečinnosť, lenivosť: opilec a žrač zchudne a ospanliwost w hadri oblači (SP 1696); bez leniwosti a ospanliwosti Bohu slúžme, pokud Pán neprjgde tento nass časni pot otrjti (VP 1764); zahálka a ospanliwost pospessne a po člowecky se magú rozháňat; suchota srdéčna, dussná ospáňliwost nemože gich (verných) z mjsta swého zhoditi (BlR 18. st); x. pren koráb gakožto ospánliwost zetrúce do behu začal se dáwat (PT 1778) pomalý chod