obdarúvať, obdarovávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
obdarovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rovaný -rovanie, obdariť -rí -ria obdar! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ poskytnúť niekomu niečo ako dar, odmenu; odovzdať niekomu niečo do vlastníctva (zadarmo, bez náhrady, protislužby a pod.): štedro, bohato, kráľovsky o. záchranárov; o. chudobných šatstvom, jedlom; obdaroval manželku veľkou kyticou; učiteľ obdaril žiakov sladkosťami; obdarovaná osoba bude poznať meno darcu len s jeho súhlasom; V duchu sa už tešil škatuľke cigariet, ktorou ho Vendel obdarí. [I. Habaj]; Vianoce predo dvermi a vy stále neviete, čím obdarovať rodinu a priateľov? [Sme 2003] 2. (koho, čo čím) ▶ venovať niekomu niečo (často nehmotné) bez náhrady, obyč. ako prejav pozornosti, priateľstva al. pri istej príležitosti: obdarila ho úsmevom, láskavým pohľadom, sladkým bozkom; diváci obdarovali speváka búrlivým potleskom; Zažiadalo sa mi pozorovať ju takto ešte aspoň zopár dní a nocí, vrátiť jej aspoň trochu šťastia, ktorým ma odrazu a márnotratne obdarila. [A. Chudoba]; Musia sa navzájom milovať a obdarovať láskou každého, kto príde ako priateľ a hosť. [M. Húževka]; Prosto viem, že som stála pri nich a vedľa nich, že sme sa vzájomne obdarovali krásnymi chvíľkami. [Pd 1994] 3. (koho, čo (čím, kým)) ▶ spôsobiť, že niekto, niečo má isté vlastnosti al. prežíva isté situácie v nadmernom množstve, nadeliť niečo niekomu, niečomu; zahrnúť priazňou: toto zviera príroda obdarila veľkou silou; Boh, osud, život ho obdaril krásnym synom, hojnosťou, šťastím, úžasnou inteligenciou; bol obdarovaný nepredstaviteľnou silou, pevnou vôľou, nevyčerpateľnou energiou, nadaním; Tieto kúpele príroda obdarovala veľmi kvalitnými liečivými zdrojmi. [Sko 1989]; pren. Mladosť je obdarovaná sviežosťou vnímania. [D. Pastirčák] sa vyznačuje ▷ nedok. ↗ obdarovávať, obdarúvať
obdarúvať, obdarovávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ opakovane poskytovať, dávať niekomu niečo ako dar, odmenu; odovzdávať niekomu niečo do vlastníctva (zadarmo, bez náhrady, protislužby a pod.): bohato, hojne o. rodinu, svojich najbližších, priateľov, chudobných; panovník štedro obdarovával šľachtu majetkami; kolegovia ho denne obdarúvajú milými drobnosťami; na Vianoce sa obdarúvame, obdarovávame darčekmi; Aby sme mohli obdarovávať, musíme najskôr vedieť dary prijímať. [D. Mitana] 2. (koho, čo čím) ▶ venovať niekomu niečo (často nehmotné) bez náhrady, obyč. ako prejav pozornosti, priateľstva al. pri istej príležitosti: otec nás stále obdarúva veľkou láskou, porozumením, dôverou; obdarúvala ho nežnými bozkami; deň čo deň sa ľudia obdarovávajú dobrými radami 3. (koho, čo (čím)) ▶ spôsobovať, že niekto, niečo má isté vlastnosti al. prežíva isté situácie v nadmernom množstve, nadeľovať niečo niekomu, niečomu; zahŕňať priazňou: Boh obdarováva človeka nekonečnými milosťami; jednoduchosť, krása a rozmanitosť, ktorými príroda obdarúva perly, umožňujú šperkárom vytvárať z nich doslova umelecké diela; Teším sa z drobných radostí, ktorými život obdarúva mňa, mojich blízkych. [P. Janík] ▷ dok. ↗ obdariť, obdarovať
obdarovať, -uje, -ujú dok. (koho, čo čím) dať niekomu dar, darovať niekomu niečo: Mám pravé egyptské (cigarety), ktorými ma obdarovala vďačná pacientka. (Jégé) Obdaroval cestujúceho kúskom jedla alebo cigaretou. (Tomašč.);
pren. dať, poskytnúť, venovať, udeliť niekomu niečo, obdariť: Neobdaroval ju ani jediným slovom. (Tim.) Obdarovala ho troškou papierovej chvály. (Heč.);
nedok. (obyč. opak.) obdarúvať, zried. i obdarovávať, -a, -ajú