eden -u m. kniž. raj;
pren. miesto blaženosti
eden [-d-] -nu pl. N -ny m.
eden [-d-] -nu m. ⟨hebr.⟩ 1. Eden ▶ podľa Biblie krajina, v ktorej sa nachádzala rajská záhrada s Adamom a Evou: ovocie zo stromu v záhrade E. 2. i Eden kniž. ▶ miesto hojnosti, blaženosti, raj: rozprávka o európskom Edene [LT 1991] o bohatej krajine
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
eden -u m. ‹hebr› kniž. raj, rajská záhrada (podľa biblickej krajiny Eden): hľadať stratený e.;
edenský príd.
eden p. raj, nebo 1
nebo 1. sídlo Pána Boha, svätých; miesto posmrtnej blaženosti • nebesá • nebesia: prosiť nebo, nebesá, nebesia o pomoc; prísť do neba, na nebesá, nebesia • raj • kniž. eden (miesto večnej blaženosti)
2. p. obloha
raj podľa Biblie miesto, kde žili prví ľudia • kniž. eden: Adam a Eva boli vyhnaní z raja, z edenu • nebo • nebesá • nebesia (podľa náboženského učenia miesto večnej blaženosti, večného života): prísť do raja, do neba • kniž. al. expr. eldorádo: eldorádo turistov
eden, -u m. raj;
pren. bás. miesto blaženosti, hojnosti: oči, hľaďte vo svoj šťastný eden (Hviezd.);
Eden m hebr rajská záhrada, raj: cherubiny s mečem plamennym pred zahradu Eden osazeny byly (CO 17. st)