Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

priať praje prajú nedok.

1. želať (význ. 1, 2): p. niekomu skoré uzdravenie, dobrý deň, dobrú chuť, veľa úspechov

2. žičiť (význ. 1): okolnosti mu p-jú; počasie nám dnes nep-je

// priať si želať si (význ. 1, 2): p-je si, aby sa uzdravil; p-je si mať syna; splnilo sa jej, čo si p-la; čo si p-te na obed?

priať praje prajú praj! prial prajúc prajúci prianie nedok.

priať si praje si prajú si praj si! prial si prajúc si prajúci si prianie si nedok.

chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať • mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť? • zamýšľať • pomýšľať • mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť? • plánovať • mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôr • chystať sa • hotoviť sa • strojiť sa • priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať list • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať si • priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokoj • zastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo? • žiadať • žiadať si • vyžadovať • požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracovisku • túžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matke • páčiť sa • ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať

nadŕžať prejavovať súhlas s niekým, s niečím • nadržiavať • nadržovať: v spore nadŕžal, nadržoval priateľovi • držať • sympatizovať • mať sympatie: držal, sympatizoval s učiteľom; mal sympatie k učiteľovi • žičiť • priať • byť naklonený (aj o okolnostiach): počasie im žičilo, prialo • byť na strane • držať stranu • kniž. straniť (ak je viac odlišných postojov): bol na strane práva; stranil pravde • podporovať • napomáhať (koho, čo) • pomáhať (komu, čomu; prejavovať obyč. morálnu pomoc): podporoval priateľa v nešťastí; napomáhal dobrú vec; pomáhal blízkym • hovor. drukovať • fraz. držať palce (želať úspech): drukoval domácim hráčom • byť fanúšikom • hovor. fanúšikovať • subšt. fandiť: je fanúšikom Slovana

priať si p. želať si

priať 1. p. želať 2. p. žičiť 1

želať chcieť, aby sa (niekomu) niečo stalo (obyč. niečo dobré), príp. cítiť uspokojenie, že sa niečo stalo; konvenčnou formou vyjadrovať chcenie dobrého, pozitívneho • priať • žičiť: želám, prajem ti, aby sa plán vydaril; vysoké ocenenie mu z celého srdca želám, prajem, žičím; želať, priať niekomu dobrú noc, šťastnú cestu • hovor. vinšovať: vinšujem ti všetko najlepšie

želať si mať pocit potreby niečoho al. dávať najavo svoju potrebu ako požiadavku • priať si: želám si, prajem si, aby sa mi splnila túžba cestovať; želáme si, prajeme si dodržiavať domáci poriadok • chcieť: naposledy ešte chce vidieť syna • zastaráv. ráčiť: Ráčite, želáte si ešte pridať? • žiadať si: žiada si ešte navštíviť rodisko

žičiť 1. byť voči niekomu naklonený, chcieť, aby sa niečo priaznivo vyvíjalo, aby niekoho obklopovalo dobro, blahobyt; byť v priaznivej konštelácii, prinášať niečo dobré, pozitívne • priať • dopriavať: nikomu nežičil, neprial, iba sebe; dopriava mu odpočinok; osud, šťastie nám žičí, praje; počasie nám na dovolenke nežičilo, neprialo • zastar. bláhať (Šoltésová) • nadŕžať • nadržiavať • nadržovať (želať niekomu úspech, víťazstvo, dobré vyriešenie vecí, obyč. vo vzťahu k inému): nadŕža, nadržiava mužstvu Slovana • expr. žíriť (ísť, byť na úžitok): zmena mu žíri

2. p. želať

priať, praje, prajú nedok.

1. (komu) byť priaznivo naklonený, žičiť: Vari vám neprajem? (Kuk.)

● Šťastie jej praje (Tim.) dobre sa jej darí.

2. (komu čo, zried. i čoho) chcieť, aby sa niekomu niečo stalo, želať: p. niekomu dobré zdravie, dobrého zdravia; p. niekomu dobré ráno, dobrý deň, večer v pozdrave; dobrú noc prajem pozdrav pred spánkom

|| priať si (čo) chcieť niečo dostať, želať si niečo mať: Kráľ prial by si potomka. (Hviezd.) Čo si prajete? otázka k zákazníkovi v obchode, k stránke v úrade

prajať p. priať

prajať si p. priať si

priať i prajať nedok. (prít)
1. strsl, zsl chcieť, aby sa niekomu niečo (dobré) stalo (resp. dostalo); cítiť uspokojenie, že sa niekomu niečo stalo (resp. dostalo) al. deje (resp. dostáva); vyjadrovať takéto chcenie al. cítenie, želať: Aňi največiemu ňepráťelovi bi som ňepréu̯ takú robotu! (Dol. Lehota DK); Prečo bi si ňeprajou̯ jedon druhému?! (Jalovec PDZ); Ani som mu zdravia nepra̋l (Kameňany REV); Chicí ca poriadna laksírka, a to si nepraj! (Tŕstie ILA); Pri rozlúčce sa preje šecko najlepší ešče rás (Záh. Ves MAL); To bi som nepráv ani najvaččému neprátelovi! (Lukáčovce HLO)
L. Noví rok prát (Val. Belá PDZ) - obradne vinšovať na Nový rok
2. zsl byť niekomu priaznivo naklonený, poskytovať mu isté výhody, žičiť: Kerím krčmárka prála, tím nalála aj štrichom (Lapáš NIT); Roďičé enem jednemu prejú (Brodské SKA)
F. praje mu jako manka vlasnému dziéťaci (Bošáca TRČ) - veľmi; praje len svójmu bruchu (Bošáca TRČ) - myslí len na svoj blahobyt, prospech; praje mu ščascié (Bzince p. Jav. NMV) - má šťastie; aňi čert mu ňepraje (Papradno PB) - vôbec nemá šťastie
3. neos. čiast. sstrsl spôsobovať, že sa niekto cíti dobre, prospievať niekomu (fyzicky al. psychicky); dariť sa: Nážmu Jänovi iba f poľi pra̋lo (Dlhá n. Or. DK); F tom mesťe ťi akosi ňepraje (Košťany n. Tur. MAR)

priať si i prajať si nedok. (prít si) strsl, zsl mať pocit potreby niečoho; vyjadrovať tento pocit, želať si: Ja si ňeprajem, abi tu boľi také rozbroje! (Kláštor p. Zniev. MAR); Koť si tak prajajú, tak treba Zusku zavolať (Klenovec RS); Čo si prajete? (Dol. Súča TRČ); Ona si príu̯a, abih došeu̯ pro ňí k muzice (Sotina SEN); A oni si práli: „Gazdinka, navarte aj cesnakovice!“ (Ardanovce HLO)
F. ňech si ma ňepraje! (Ležiachov MAR), ti si mňa nepraj! (Bílkove Humence MAL) - pohrozenie trestom, konzekvenciami

príť p. priať

príť si p. priať si

priať [-ia-, -iä-, -ie-, -á-] ndk
1. komu byť priaznivo naklonený, žičiť: tu wam powetrj neprege (RUŽOMBEROK 1601)
F. sam sobě každý wýc prege, nedba co se s giným dege (SiN 1678) bližšia košeľa ako kabát
2. čo, čoho komu želať, žičiť: prosim, zebi ste mne neraczili tey škodi prat, ze by muoy varstat prazni zostal (BUDÍN 1541 SLL); sstesty, zdrawy y gineho mnoho dobrzeho, toho bichme Wassy Milosty radi prialy (SIELNICA 1571); gym wsseczko dobre pryeti (BAg 1585); zawist gjnim zle prege (:žičj:) (OP 1685); zdrawy dobreho, pokoge staleho prageme (D. LOM 1702)
3. čo komu chcieť niečo niekomu dožičiť, dopriať: przegicz ho radsse sswagru swemu, ktery gich wlastni sestru poyal, wzdali gemu ten duom (ŽK 1479)