Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odštiepiť -i dok. štiepením oddeliť: o. doštičku

// odštiepiť sa

1. štiepením sa (pozdĺžne) oddeliť: zo sochy sa o-la ruka; o-ený konár

2. odtrhnúť sa, oddeliť sa, odlúčiť sa (od istého smeru ap.): politické o-enie

odštiepiť -pi -pia odštiep! -pil -piac -pený -penie dok.

odštiepiť sa -pi sa -pia sa odštiep sa! -pil sa -piac sa -pený -penie sa dok.

odštepovať -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -pujúci -povaný -povanie nedok. 1. zried. i odštiepať¹ (čo (z čoho); z čoho; ø) ▶ údermi, nárazmi (pozdĺžne) oddeľovať niečo štiepateľné, štiepaním osekávať, odrúbavať: opakovanými údermi postupne o. guľatinu; pravekí lovci odštepovali z tvrdého kameňa kúsky vhodné na hroty; odštepovanie triesok; sochár roky odrezával, odštiepal, odlamoval
2. chem. (čo z čoho) ▶ spôsobovať rozkladanie na jednoduchšie látky, zbavovať chemickej väzby: kyselina je chemická látka schopná zo svojej molekuly o. protón H⟨is⟩+⟨/is⟩
▷ dok. ↗ odštiepiť, k 1 i odštiepať²

odštepovať sa -puje sa -pujú sa -poval sa -pujúc sa -pujúci sa -povaný -povanie sa nedok. 1. (ø; z čoho) ▶ (o hmote, materiáli) oddeľovať sa od seba, odpájať sa: schopnosť o. sa pozdĺžne predurčuje bridlicu na použitie vo forme obkladu; okraje tanierov sa častým umývaním v umývačke začnú o.; neos. zo zuba sa mi stále odštepuje
2. (z čoho/od čoho; kam) ▶ oddeľovať sa, odpájať sa od niečoho iným smerom a utvárať tak niečo samostatné: končiar sa v hlavnom hrebeni odštepuje k juhu; z cesty sa odštepuje chodník; od pevniny sa odštepuje dlhý a úzky, z piesku vytvorený polostrov
3. (od koho, od čoho/z čoho) ▶ odčleňovať sa, oddeľovať sa od niečoho pôvodného v sociálnom zmysle (od skupiny, jednotlivca, názoru a pod.): z organizácie sa odštepuje militantné krídlo; chémia sa koncom 18. storočia začala o. od alchýmie; Petőfi je izolovaný. Odštepuje sa od svojich meštiansko-revolučných druhov. [R. Chmel]
4. chem. (z čoho; ø) ▶ strácať chemickú väzbu, súdržnosť, uvoľňovať sa: zahrievaním etanolu pri vysokej teplote sa odštepuje voda a vzniká etén
▷ dok. k 1, 3, 4 ↗ odštiepiť sa

odštiepenie -nia s. 1. i lek. ▶ (pozdĺžne) oddelenie sa časti hmoty, materiálu od celku: malé o. na zube; o. časti menisku; o. očnej rohovky, sietnice; pri rezaní materiálu veľkými zubami riskovať jeho o.
2. chem. ▶ rozklad chemickej väzby, rozštiepenie: o. elektrónov; o. časti reťazca molekuly; o. vody v chemických zlúčeninách
3. i polit. profes. (i z čoho/od čoho) ▶ odčlenenie sa, oddelenie sa od niečoho pôvodného v sociálnom zmysle (od skupiny, jednotlivca, názoru a pod.): o. samostatných subjektov z nadnárodných korporácií; o. komunity od väčšej náboženskej spoločnosti; nová strana vznikla odštiepením nespokojencov; jednostranné odštiepenia etnických skupín nie sú v Európe prijímané pozitívne
▷ ↗ i odštiepiť, odštiepiť sa

odštiepiť -pi -pia odštiep! -pil -piac -pený -penie dok. 1. (čo (z čoho); z čoho) ▶ úderom, nárazom (pozdĺžne) oddeliť menšiu časť od celku, odlomiť, odbiť: neopatrným úderom o. kus mramoru; pri páde si o. kúsok kosti v zápästí; pravekí lovci dokázali o. úlomky v potrebnej hrúbke; drevené lišty boli na hranách odštiepené; kovová hrana dláta z kameňa neodštiepila
2. chem. (čo z čoho) ▶ spôsobiť rozkladanie na jednoduchšie látky, zbaviť chemickej väzby: kyselina je chemická látka schopná vo svojom roztoku o. zo svojej molekuly katióny vodíka
▷ nedok. ↗ odštepovať, k 1 i odštiepať¹

odštiepiť sa -pi sa -pia sa -pil sa -piac sa -pený -penie sa dok. 1. (z čoho/od čoho; ø) ▶ (o hmote, materiáli) oddeliť sa od seba, odpojiť sa: z ľadovca sa odštiepil obrovský kus ľadu; váza spadla a kus skla sa odštiepil; turisti uviazli na ľadovej kryhe, ktorá sa odštiepila od pobrežia; Beda, ak sa odštiepi čo i len íverček zo sochy. [A. Hykisch]; pren. Zrazu sa v parku spoza lipy odštiepila tôňa. [M. Krno]
2. i polit. profes. (od koho, od čoho/z čoho) ▶ odčleniť sa, oddeliť sa od niečoho pôvodného v sociálnom zmysle (od skupiny, jednotlivca, názoru a pod.): o. sa od materskej spoločnosti; o. sa z radikálneho krídla organizácie; strana sa odštiepila od sociálnych demokratov; krajina považuje ostrov za svoju odštiepenú provinciu
3. chem. (z čoho; ø) ▶ stratiť chemickú väzbu, súdržnosť, uvoľniť sa: z obalu atómu sa odštiepia elektróny; počas reakcie sa odštiepi molekula vody
▷ nedok. ↗ odštepovať sa

odbiť 1. úderom vrátiť • odraziť: letiacu loptu jediným úderom odbil, odrazil • zavrátiť (znemožniť pokračovanie niečoho): prvý útok ešte ľahko zavrátil

2. úderom oddeliť (z celku) • odraziť: odbil, odrazil ucho z hrnčeka • odroniť (obyč. ovocie zo stromu) • odlomiť • ulomiť (lámaním): chlapci odlomili, ulomili soche ruku • odštiepiť • vyštiepiť (odbiť menší kus): odštiepiť kus z taniera

3. odmietavo sa k niekomu zachovať • odmietnuť • zamietnuť: odbili, odmietli, zamietli jeho žiadosť bez odôvodnenia • hovor.: odpraviť • odbaviť: odpravila, odbavila pytača nakrátko • odvrhnúť: odvrhli môj návrh • odohnať • odpudiť • zahnať • zapudiť: myšlienku na útek rýchlo odohnal, odpudil, zahnal, zapudil • zbaviť sa: horko-ťažko sa nás zbavili • hovor. expr. spražiť (príkro odbiť): spražili ho pohľadom

odlomiť lámaním oddeliť • ulomiť: odlomiť si kúsok koláča, ulomiť vrchovec jedle • expr.: odčesnúť • sčesnúť: víchrica odčesla haluz, sčesla kus strechy • odvaliť (kus niečoho): odvaliť kusisko žuly • odštiepiť • odraziť: odštiepil ucho z džbána; chlapci odrazili soche ruku • odmrviť • odštipnúť • štipnúť (kúsok niečoho): odštipol, štipol si z chleba • odtrhnúť • expr. oddrapiť: oddrapiť roh stola • expr. odorvať: odtrhol, odorval zo stromu kus chvojiny • odbiť (úderom oddeliť): odbil roh múru • poodlamovať • poulamovať • expr. poodčesávať • poodvaľovať • poodrážať • poodštipovať • poodbíjať (postupne, viac vecí)

odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmi • odobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domov • odporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť sa • odpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohu • opustiť • zanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatej • expr.: odtrhnúť sa • odštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasu • odčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom

odraziť 1. nárazom dať niečomu iný (obyč. opačný) smer • odbiť • expr. odpáliť: odraziť čln; odbiť, odpáliť loptu • odviesť • zviesť (dať niečomu iný smer postavením prekážky): odviesť, zviesť vodu, potok; odviesť, odraziť ovcu od stáda • poodrážať • poodvádzať (postupne, viac vecí)

2. nárazom, úderom oddeliť časť od celku • odbiť • odlomiť: odraziť, odbiť roh domu; odraziť, odlomiť ucho na šálke • odroniť (úderom zraziť ovocie zo stromu) • odštiepiť (nárazom oddeliť vrstvu al. menšiu časť z niečoho): odštiepiť z misy

3. v boji zmariť útok protivníka • potlačiť: odraziť, potlačiť kontrarevolúciu • odvrátiť: odvrátiť útok partizánov • expr. rozprášiť: rozprášiť útočiace bandy • odohnať • zahnať • zapudiť (odraziť hnaním): odohnať, zahnať nepriateľa

odrúbať rúbaním oddeliť z celku • odsekať: odrúbať, odsekať haluze zo stromu • odštiepať (pozdĺž štiepnej plochy): odštiepať kusy skál • poodtínať • poodsekávať (postupne): poodtínať konáre • zosekať (sekaním odstrániť): zosekať zo steny zvyšky omietky • odseknúť • odštiepiť • odťať (jedným razom) • odrýpať (pomocou ostrého predmetu) • odkopať (v zemi): odrýpať, odkopať uhlie

odštiepiť p. odraziť 2

odštiepiť sa p. odlúčiť sa

odštiepiť sa, -i, -ia dok.

1. oddeliť sa pozdĺž štiepnej plochy: drevo sa odštiepi;

2. expr. (z čoho, od čoho, od koho) oddeliť sa, odlúčiť sa, odtrhnúť sa: Z čierneho klbka sa odštiepila chlapská postava. (Hor.) Zdá sa, ako keby sa celý kraj odštiepil od sveta. (Jil.) Odstránili (ho) zbojníci, keď sa chcel od nich odštiepiť. (Ráz.);

nedok. odštepovať sa, -uje, -ujú, zried. i odštiepať sa², -a, -ajú

|| odštiepiť (čo) oddeliť pozdĺž štiepnej plochy: o. doštičku;

nedok. odštepovať, zried. i odštiepať²

odštiepiť dok. štiepením (pozdĺžne) oddeliť: Otšťiepiľi konár zo stromu (Mošovce MAR); otśčipic kuz dreva (Remeniny GIR)

odštiepiť sa dok. štiepením sa pozdĺžne oddeliť: Otščiapelo sä mi s té deski (Brusník REV); Otščiepil sa sned na orechu (Bzince p. Jav. NMV); Ešče takáto varecha sa tu potúká, je s niej aj očšiepené (Dl. Pole BYT)

odštiepiť [-ie-, -é-] dk čo štiepením oddeliť niečo: rada proty cžarom wo dwore: wezmy drewo, ktere hrom odsstyepy a drž w dome (LR1 17. st); abi twug kwon zprebehowal gine: wezmi to drewo, čo chrom odsstepi, w(l)ož za klobuk; aby s konem zwrhl: wezmi to drewo, co hrom odsstiepi a wlož za klobuk (RG 18. st)