súdiť -i nedok.
1. byť sudcom v súdnom procese: s. obžalovaného, spravodlivo s.
2. vyslovovať posudok, posudzovať, kritizovať: radi s-me iných, prísne s. cudzie chyby; zhovievavo s.
3. kniž. mať mienku, myslieť si: čo možno s. o tej veci?
4. robiť závery, usudzovať, vyvodzovať, predpokladať: podľa tváre sa dalo s., že je mladý; zle s. o niekom, niečom
5. iba v trpnom príč. v spoj. je, bolo mu s-ené určené, prisúdené: je mu s-ené trpieť
● sú si s-ení patria spolu (ako manželia); podľa seba s-m teba; čo komu s-ené, to ho neminie nedá sa vyhnúť údelu;
súdiac podľa predl. s G: s. podľa príznakov je to týfus;
opak. súdievať -a
// súdiť sa viesť súdny spor: s bratom sa s-l o dedičstvo;
opak. súdievať sa