kameň -a m.
1. tvrdá hornina al. úlomok z nej, skala: lomový k., potknúť sa o k., tvrdý ako k., hodiť k. do vody
2. opracovaný kus tejto horniny: mlynský, náhrobný k.; drahé, vzácne k-e drahokamy; uholný k. i pren. opora; základný k. i pren. základ; skúšobný k. na skúšanie drahých kovov i pren. meradlo stavu vecí
3. usadenina podobná kameňu: kotlový k., zubný k., močový, obličkový k.
● k. úrazu príčina ťažkostí; zmrznúť na k. celkom; na dohodenie k-om blízko; mať srdce z k-a byť bezcitný; odpadol, spadol mu k. zo srdca uľavilo sa mu; byť medzi → dvoma (mlynskými) k-mi; padla → kosa na k.; neostal k. na k-i všetko bolo zničené; uviazať, zavesiť si k. na krk vziať na seba ťažkú povinnosť; hodiť po niekom k-om odsúdiť ho;
kamienok -nka, kamenček -a m. zdrob.: hádzať k-y do vody; žlčové, močové k-nky; k-ok do zapaľovača