čelo1 -a čiel s.
1. predná časť hlavy nad očami: nízke č., krčiť č.; mať vrásky na č-e i pren. mať starosti; pot mu vystúpil na č.; udrieť sa do č-a i fraz. spomenúť si na niečo;
pren. č. sa mu vyjasnilo upokojil sa, potešil sa; č-m vzad! povel
2. predná, frontálna časť niečoho: č. domu, č. sprievodu
3. vedúce, popredné miesto, postavenie: byť, stáť na č-e, v č-e, dostať sa, postaviť sa na č.
● mať niečo na č-e napísané prezrádzať to výrazom tváre; poklepať si po čele a) naznačiť zlý, pochybný úsudok b) rozpamätať sa na niečo;
čelový príd.: č-á kosť; č-á rovina v úrovni čela;
čielko -a -lok, čelíčko -a -čok s. zdrob.
čelo2 -a čiel s. violončelo: hrať na č-e