tŕň, -a m.
1. tvrdý, ostro zahrotený výrastok na niektorých rastlinách, pichliač: pichľavý t.; Odchod býva ako pichnutie tŕňom. (Fr. Kráľ);
bot. zdrevnatený chlp rastliny slúžiaci na ochranu pred bylinožravcami: listový, osový, koreňový t.;
pren. expr. duševná trýzeň, bôľ, bolesť, utrpenie, trápenie: Jere ostal v srdci tŕň. (Kuk.); pren. tŕne úzkosti (Al.) úzkosť
● expr. niekto (niečo) je niekomu tŕňom v oku (v očiach) nie je mu po vôli, prekáža mu; expr. stáž, sedieť, byť ap. ako (ani) na tŕňoch byť netrpezlivý, tŕpnuť nedočkavosťou, byť nepokojný; expr. schudnúť ako tŕň, vychudnutý (vyschnutý) ako t. veľmi; Takto nám to bude trčať ako tŕň v päte (Min.) bude to nevyriešené. Od mladi (mladosti) sa tŕň ostrí (prísl.) od mladosti sa človek cibrí. Niet ruže bez tŕňa (prísl.) niet veci bez ťažkosti. Bodaj sa mu tŕň do päty páral! mierne zahrešenie.
2. niečo podobné tŕňu, končitý výbežok niečoho;
tech. pomôcka na upínanie nástrojov alebo obrábaných predmetov s valcovým al. kužeľovým vŕtaním: oceľový t.; frézovací t., preťahovací t., tokársky t.;
anat. výbežok na kostiach: t. sedacej kosti, lonovej kosti, bedrový t., t. lopatky;
archeol. výbežok na rozličných predmetoch (napr. na meči);
tŕňový príd.: t. ker; t. plot z tŕnia; odb. t. výbežok (na kosti); bibl. t-á koruna veniec z tŕnia na Kristovej hlave; pren. tŕňovou hoc kráčaj stezkou (Horal) ťažkým životom;
tŕnik, -a i tŕniček, -čka m. zdrob. expr.
tŕnik p. tŕň