kapa kapy káp ž. i neskl. s.
kapa neskl. s. ⟨gr. ‹ semit.⟩ ▶ písmeno gréckej abecedy +kapa+, obdoba slovenského k
kapa -y ž. i s. (neskl.) ‹g < semit› písmeno gréc. abecedy κ, zodpovedajúce slov. k
kapa neskl. str. grécke písmeno k
kápa ž. (kapa) 1. spiš časť kantára na konskom postroji, ktorá čiastočne zakrýva koňovi výhľad na boku: Kapa je na kantaru koňa, žebi ňevidzel na boki (Spiš. Štvrtok LVO) 2. remes. vrchná časť chomúta: Potom sa priložila hore kápa (Hybe LM); kápa (Lipt. Trnovec LM) 3. spiš železná časť oja, ktorá sa dáva do jarma: kapa (Studenec LVO) 4. kováč. výčnelok na prednej al. bočnej časti podkovy, ktorý drží podkovu na kopyte: Kápa drží potkovu na kopiťe, kebi tej ňebolo, klince bi sa straťili (Lipt. Trnovec LM) 5. kožené uchá slúžiace na spojenie cepov: kapa (Turzovka ČAD)
kapa ž lat 1. pokrývka hlavy, kapucňa, čiapka: kapa malička pacholetnj (P. BYSTRICA 1611 E); (hlásnym) se dawa kožuch y s kapu na zimu (BUDATÍN 1690); bardocueullus: mnjzska kapa, sspanielska kapa (KS 1763) F. Luther kappu neb kukli na plot zawesil (DuH 1726); Luther a z kapi wiskočenj mňýssj gen ožralstwu a smylstwu se oddali (PP 1734) o mníchoch, kt. vystúpili z rádu 2. ozdobná prikrývka na kone a postroje: gedna kapa na kone, druha kapa na sedlo ffaylindyssowa (PRAZNOV 1630); kapa stara od sedla (LIETAVA 1646); sedlo cserwene a kapy strybrom obyté (s. l. 1737) 3. kovové puzdro na strelnú zbraň: na dva pary puškatoky kapi (TRENČÍN 1678); par pusskatokou duplowanich s kapami (ZVOLEN 17. st); par pysstoly ze zeleznimy kapamy (s. l. 1737); z pisstoli y geden y druhy chtegice strelit, Kardos za kápu, Szentkereszti za ruru držali (JELŠAVA 1743)