ľad -u m.
1. tuhé skupenstvo vody, voda v zamrznutom stave: prírodný, umelý ľ.; suchý ľ.; ľ. sa topí
2. hovor. šport. ľadová plocha, klzisko: boj mužstiev na ľ-e
● studený ako ľ. veľmi; byť ako ľ. veľmi studený; → lámať ľ-y; ľ., ľ-y sa láme (-u), ľ-y sa pohli napätie povolilo; nechať niekoho na ľ-e, byť, ostať na ľ-e v zlej situácii; tancovať na tenkom ľ-e; Matej ľ-y láme okolo Mateja sa začína jar;
ľadový príd.
1. súvisiaci s ľadom: ľ-á plocha klzisko; ľ. hokej; ľ-é kryhy; ľ-é kvety za mrazu na oknách; ľ. medveď; geol. ľ-á doba v štvrtohorách; v geogr. názvoch Ľ-é more; Dobšinská ľ-á jaskyňa
2. studený ako ľad: ľ-é ruky;
pren. ľ. pohľad nepriateľský
● (traja) ľ-í muži, svätí obyč. chladné dni okolo 12. – 14. mája;
ľadovo prísl.: ľ. studený vietor; ľ. odmietnuť ponuku;
ľadík -a m. zdrob. expr.
ľadovo 2. st. -vejšie prísl.
ľadovo 2. st. -vejšie prísl. 1. ▶ majúc veľmi nízku teplotu, veľmi studeno, ako ľad: ľ. studený vietor; podávať ľ. vychladené nápoje 2. iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje stav vonkajšieho prostredia s veľmi nízkou teplotou, mrazivo: vonku je ľ. 3. ▶ vyjadrujúc odstup, nepriateľstvo, veľmi chladne, mrazivo, odmerane, bez citu: ľ. chladný, zdvorilý; ľ. privítať hosťa; ľ. sa pozrieť na niekoho; bol ľ. pokojný potláčal city; už sa ani nemôže ľadovejšie tváriť
ľadový príd.:
1. utvorený, pochádzajúci z ľadu, obsahujúci ľad: ľ-é kvety, ľ-é kry; geogr. Ľadové more; geol. ľ-á doba v štvrtohorách;
2. veľmi studený, chladný, mrazivý: ľ. obklad, ľ. chlad, ľ. vietor;
3. expr. odmeraný, chladný, neprívetivý: ľ. výraz tváre, ľ. pohľad;
ľadovo prísl.
1. veľmi chladno, studeno: ľ. studený veľmi;
2. expr. chladno, bez citu: Ako ľadovo to vyslovila! (Žáry);
ľadovosť, -ti ž. chladnosť