pohnuteľný [-teľ-, ted(e)l-] príd
1. ktorým možno pohnúť, hýbať; (o majetku) hnuteľný: czo gym Pan Bůh nahodjl statku pohnutedlneho (L. TRNOVEC 1597); Jano Jakubec prodal swug urek ze wssemy wecmj pohnutedelnimy y nepohnutedelnjmy (SLIAČE 1626); (kazateľ) odprawiwsse modlitbu, swatky pohnutedlne y nepohnutedlne oznamuge (KoB 1666) pohyblivé a stále; dentes mobiles confirmare: hýbané, pohnutedlné zuby upewniti (WU 1750); motabilis: pohybny, pohnutedlny; movens: pohnutedlny, pohybujúci se; patheticus: pohnutedlny, pohybny (KS 1763); mobilis: pohnutedlny, nestaly (AP 1769); když koho nětčemu naučiti chcess a žádáss, aby tebe v tom poslechl, tehdy nechtěg za pohnutedlnu prjčinu sebe samého predstawowati, ale hledeg prjčiny pohnutedlné ze žiwota Krystowého (MPS 1777) kt. vyvolá zmenu; chteicze z mim malim gak pohnutedlnim tak i nepohnutedlnim hospodarstwim poradek ucziniti (PRIEVIDZA 1786)
2. (o človeku) ktorého možno priviesť, prinútiť k niečomu: obraz necitedlneho, nepohnutedlného ku pokány hrjssnika (SK 1697); -e prísl k 1: (zdedený majetok) magi weczne vžiwati, k swemu vžitku obratiti bezprekassky, a to wecžne, nepohnutedlne (RUŽOMBEROK 1571) neodvolateľne, stále; dobre zagiste a pohnutedlne z užitkem mnohých wyprawugess (SK 1697) dojímavo, dojemne; tehdy welmi pohnutedlne gim (apoštolom) Spasitel primluwal (SR 17. st) dôrazne; pathetice: pohybne, pohnutedlne (KS 1763); -osť ž premenlivosť, nestálosť: mobilitas: pohnutedlnost, nestálost (AP 1769); mobilitas: pohnutedlnost (GrP 1771)