matej m.
1. zle vyvinuté, chybné mláďa: Dočilku mala pekné ťelce, len čil mala takého maťeja, má krivé nohi (Návojovce TOP); macej (Bošáca TRČ)
2. žalúdok al. hrubé črevo ošípanej, pri zakáľačke plnené mäsom al. kašovou plnkou: Poriadňiho maťeja mau̯ brau̯ko (Pukanec LVI); Maťej sa naplňí a to je švankes (Pečenice LVI); Žalúdok, to bou̯ maťej, ťeras už robíme švankes (Drienovo KRU); Ritne črevo volali maťej, to je take jelitko (St. Bystrica KNM)
3. vrchný snop na kríži poukladaných snopov obilia: maťej (Kaľamenová MAR)