Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

polom -u m. polámanie lesného porastu prír. živlami; takto poškodený lesný porast: snehový p.;

polomový príd.: p-á kalamita

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
polom ‑u m.; polomový

polom -mu pl. N -my I -mami m.

-lom/196200±208 2.59: substantíva m. neživ. D pl. 3308 rozdielom/295 materiálom/233 lom/181 ideálom/164 vrcholom/151 omylom/138 titulom/135 stolom/127 detailom/119 účelom/98 symbolom/92 zmyslom/89 úmyslom/78 signálom/68 živlom/57 rituálom/53 štýlom/49 modelom/48 oddielom/46 hotelom/46 škandálom/45 svalom/45 minerálom/41 kostolom/40 lom/36 zápalom/35 kanálom/30 bicyklom/30 stimulom/29 (143/710)

-lom/196200±208 28.69: substantíva m. neživ. N+A sg. 5423→5418
+73
−76
diplom/1253 zlom/1136→1137
+2
−1
lom/647→803
+34
−57
slalom/800 prelom/682 prielom/295→329
+4
−10
kameňolom/250 polom/142 Polom/23→17
+4
−8
(1/5)

polom lesný porast polámaný prírodnými živlami • vetrolom (porast zničený povíchricou)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

polom, -u m., nár. i poloma, -y, -lôm ž.

1. les. polámanie, prelámanie lesných stromov účinkom vetra, snehu, prípadne inovaťou al. námrazou: snehový p.;

2. polámaný, polámaním zničený les; polámaný, zlomený strom: Možno zablúdiť do hustých hôr a polôm. (Dobš.) Polomy a vývraty sme cez zimu vyvozili. (Mor.);

polomový príd.: p-é plochy, p-é kalamity;

polomok, -mku m. zdrob. k 2

polom m. polámanie lesného porastu prírodnými živlami, príp. takto poškodený les: Za chotárom narobiu̯ sňech samie polomi (Králiky BB); polom v hore (Hor. Mariková PB)

polom, poloma ž polámaný, zničený les (obyč. živelnou pohromou): mel s teho verhu dolu gity s tu staru cestu, gest poloma na leveg ruce, idess pres polomu, až pridess do czerneg hure, hned s teg polome do neg vindess; potom na tu czestu pridess y pridess mimo polomy (s. l. 1568); jidnucz na staru polom više polany Greškowey pri dwuch vikrutach pri holi Vitanovskej (ORAVA 1659 E); lazy skrze wikolčowaný horný wssecky se spolčily, ano tež panske polomy (NITRA 1738); (Andrej Hronec zem) zas Račzkowemu pritelstwu popustil na polome pod Mučkowou medzou (OČOVÁ 1748)
P. tpn aqua Polomna (pri Svederníku 1244 CDSl, VSS)

pole
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) pole prakticky celé magnetické pole a paralelné kruhové plochy
G (bez) poľa Keď bol doma, hnalo ho voľačo do poľa a do hory, a keď bol v hore, utekal
D (k) poľu tým, že si ľahko prišiel k domu, poľu , úcte medzi ľuďmi. Príde jar,
A (vidím) pole sa, spoločne idú do práce, na pole alebo lúku, spoločne na prechádzky
L (o) poli rozmyslu pobiehali hore ‐ dolu po poli , potkýnali sa, padali a
I (s) poľom zdrojom je čosi s magnetickým poľom , prípadne takéto pole sa nachádza
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (tri) polia čo sa postarali obrovské zlaté polia v oblasti. Sláva a úspech Melbourne
G (bez) polí brigádnicky zber kameňa z polí miestneho Pôdohospodárskeho
D (k) poliam Nílu smerom k západným rajským poliam , kde žijú bohovia. Vytrhol som
A (vidím) polia alebo Holanďania onedlho české polia ovládnu. Informuje o tom český
L (o) poliach sa nočná obloha rozodnieva a na poliach sa objavujú škvrny svetla, zobúdzam
{caseletter} - 0
I (s) poľami vojny v roku 1967. Medzi mínovými poľami a inými pozostatkami vojny sa

pól
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) pól
G (bez) pólu
D (k) pólu
A (vidím) pól
L (o) póle
I (s) pólom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) póly
G (bez) pólov
D (k) pólom
A (vidím) póly
L (o) póloch
I (s) pólmi

polom
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) polom
G (bez) polomu
D (k) polomu
A (vidím) polom
L (o) polome
I (s) polomom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) polomy
G (bez) polomov
D (k) polomom
A (vidím) polomy
L (o) polomoch
I (s) polomami

pólo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) pólo
G (bez) póla
D (k) pólu
A (vidím) pólo
L (o) póle
I (s) pólom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) póla
G (bez) pól
D (k) pólam
A (vidím) póla
L (o) pólach
I (s) pólami

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
628 Hnúšťa RS/BC gemer. 1960 zlúč. o. Hnúšťa a Likier do o. Hnúšťa-Likier (1971 Hnúšťa); 1971 pričl. o. Brádno, Hačava, Polom.
19601971 Hnúšťa-Likier, 1971– Hnúšťa
Hnúšťa: 1773 Nyustya, Hnuss[t]ia, 1786 Nyuschtya, Hnusstya, 1808 Nyustya, Nussťa, Hňussťa, Hnausstě, 18631913 Nyustya, 19201960 Hnúšťa
Likier: 1773, 1786, 18631913 Likér, 1808 Likér, Likýr, 1920 Likier, Likýr, 19271960 Likier
Brádno: 1773, 1786, 18631913 Baradna, 1808 Baradna, Bradno, 19201971 Brádno
Hačava: 1773, 18631902 Hacsava, 1786 Hacschawa, 1808 Hacsava, Hačawa, 19071913 Hacsó, 19201971 Hačava
Polom: 1773, 1786, 18631902 Polom, 1808 Polom, Poloma, 19071913 Dombosmező, 19201971 Polom
1849 Poloma SB/PV šariš.
1773, 1808 Polom, Poloma, 1786, 18631902 Polom, 19071913 Polony, 1920 Poloma, Polom, 1927– Poloma

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko POLOM sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 25×, celkový počet lokalít: 10, v lokalitách:
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 8×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 4×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
PEČOVSKÁ NOVÁ VES, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 2×;
TULČÍK, okr. PREŠOV – 2×;
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
KAMENICA, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 1×;
LÚČKA, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 1×;
VYŠNÁ KORŇA (obec KORŇA), okr. ČADCA – 1×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum POLOM v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NÁMESTOVO
kruhom a ľadovým poľom polaire et la banquise

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu