diktát -u m.
1. diktovanie textu; takto (na)písaný text: písať (niečo ako) d.
2. diktovanie, vnucovanie vôle, nátlak: hitlerovský, politický d.
diktát [d-] -tu pl. N -ty m.
diktát [d-] -tu pl. N -ty m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ diktovanie textu, ktorý treba zapisovať, obyč. na preverovanie osvojenia si pravopisu; text, ktorý vznikol diktovaním: päťminútový d.; písať d.; dať žiakom d.; opravovať diktáty; Predseda jej energickým gestom ukázal, že sa má postaviť vedľa neho. Pred sebou držala hrubý blok a pripravila sa na diktát. [J. Tallo] 2. ▶ vnucovanie (autoritatívnej) vôle; strohý príkaz, rozkaz; syn. nátlak: politický, hospodársky d.; d. štátu; d. módy; d. z pozície sily; podriadiť sa diktátu médií; prijať, odmietnuť d.; uplatniť d.; A diktát života je aj diktátom poézie. [J. Smrek]; Lebo makovské klebetnice majú nad dedinou diktát a toho, kto to nerešpektuje, bez milosti ohovoria. [M. Zelinka]
diktát -u m. ‹l›
1. predriekavanie al. predčitovanie textu na zapisovanie; text, ktorý sa píše al. sa má zapísať na základe diktovania: písať podľa d-u; mať z d-u dvojku
2. autoritatívny rozkaz, naliehavá požiadavka, vnútený príkaz: politický d.
diktát diktovanie, nanucovanie niečoho niekomu, najmä v politike • nátlak: politický diktát, nátlak
diktát, -u m.
1. predriekavanie, predčítavanie textu, ktorý má niekto písať: písať na d.; pravopisný d.;
2. nanútenie, vnútenie niečoho niekomu, najmä v politike: politický d., mníchovský d.; cenový, hospodársky d.;
diktátový príd.: škol. d-á písanka na diktáty