Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ruža -e ž.

1. krovitá ostnatá rastlina s jemne voňavými kvetmi, bot. Rosa; kvet tejto rastliny: biela, čajová r., kytica červených r-í; pestovateľ r-í

2. v názvoch rastlín: vodná r. lekno; alpská r. rododendron

3. infekčná kožná choroba: dostať r-u na nohe

● → červený ako r.; → trpezlivosť r-e prináša; nemať na r-iach ustlaté/-né mať ťažký život;

ružička -y -čiek ž. zdrob. k 1;

ružičkový príd.: r. kel

ruža ruže ruží ž.

ruža krovitá ostnatá rastlina s voňavými kvetmi: kytica bielych ruží • hovor. šíp (šípová ruža) • hovor. šípovník (ker šípovej ruže)

ruža, -e, -í ž.

1. záhradná krovitá rastlina s peknými voňavými kvetmi; bot. r. stolistá (Rosa centifolia);

2. kvet tejto rastliny: červená, ružová, biela, čajová r., kytica r-í; pren. Zuzana sa rozvila v najkrajšiu ružu dediny (Rys.) v najkrajšiu devu.

● červený ako r. (o človeku) zdravo vyzerajúci; zapáliť sa ako r. zapýriť sa, začervenať sa; trpezlivosť r-e prináša (prísl.) úspech; nemá na r-iach postlané, ustlané o človeku, ktorý má neradostný život;

3. kvet niektorých iných rastlín podobných ruži; rastlina s takýmto kvetom: šípová r., slezová r., planá r. neštepená; popínavá r.; jerišská r. kozí list; alpská r. rododendron;

4. bás. červená farba: V tvári ruže, v očiach oheň. (Kuk.) Krvavá ruža na hrudi (Hor.) škvrna od krvi. V košeli bielej, ktorá skvitne ružou (Žáry) zakrvaví sa.

5. zried. okrúhly predmet, ktorý má podobu kvetu ruže: r-e karfiolu (Vans.);

6. nákazlivá kožná choroba: Dostal ružu do tvári. (Kuk.);

ružička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 2, 3;

ružičkový príd.: r. kel;

rúžatko, -a, -tiek str. zdrob. expr. zried. (Hviezd.)

ruža ž. (rúža)
1. krovitá tŕnistá rastlina s jemne voňavými kvetmi, bot. ruža (Rosa); kvet tejto rastliny: Išu̯i na kvietki ďeťiská a ja som ftedi mau̯ modz ružích (Zázrivá DK); Ťeťe dám na naroďeňini kiťicu ruží, kvitnú nám biele šípi (Návojovce TOP); Čiľkám sú ti šípi samá ruža (Rajec ŽIL); Ruže som strihala, ja že de som sa pichla! (Trnava); Ruže pekňe voňaju (Turzovka ČAD)
L. pítad za rúžu (Bíňovce TRN, Blatné MOD), vibírad za rúžu (Suchá n. Par. TRN) - zvyk miestnych mládencov pýtať od ženícha z inej obce odstupné za nevestu odchádzajúcu bývať do dediny mladomanžela
F. má lícá jak ruža (Lukáčovce HLO), f tvári je ako ruža (V. Lom MK) - má zdravú farbu pokožky; červení jag ruža (Vaďovce MYJ), červeni jag ruža (Dl. Lúka BAR) - a) zdravo červený b) zapálený, zapýrený; šumna jag ruža (Žakarovce GEL) - veľmi pekná; ňemá na ružah ustlatuo (Ležiachov MAR), ňemá na ružiah ustlanuo (Podkonice BB), nemá na ružáh ustlané (Lukáčovce HLO) - má ťažký, neradostný život; nigdo nemá na rúžáh ustlané (Dechtice TRN) - každý má nejaké ťažkosti; má na ružiach postlanuo (Rim. Píla RS) - má sa dobre; ružu trhajú, keť kvitňe (Jasenová DK) - dievča žiadajú o ruku (vydáva sa) v mladosti; ťi ruža roščľapená! (Pukanec LVI) - nadávka žene strácajúcej mladistvý výzor
2. kvetina (obyč. pestovaná); jej kvet : Ke_ca končila žatva, žnice do teho venca natrhali šelijakíh rúží, mne sa najvádz lúbíl sinokvet (Zvončín TRN); Rosnú tam fšelijaké rúže (Bílkove Humence MAL); maková ruža (Mor. Lieskové NMV); rúža (Štefanov SEN)
L. slnečná ruža (Trenčín) - kvet slnečnice
F. trime śe jag ruža na kopaču (Bracovce MCH) - veľmi hrdo, pyšne, povýšene
3. v dvojslovných názvoch rastlín: šípová ruža (Rajec ŽIL), šiparova ruža (Hlinné VRN, Bracovce MCH) - krovitá ostnatá rastlina s jemne voňavými kvetmi rastúca v záhrade, bot. ruža (Rosa); šípová rúža (Rozbehy SEN), ruža poľná (Kubrica TRČ) - krovitá neštepená tŕnistá rastlina s jemne voňavými ružovými kvetmi voľne rastúca v prírode, bot. ruža poľná (Rosa agrestis) al. ruža šípová (Rosa canina); píšna ruža (Hor. Strháre MK), pišná rúža (Hlboké SEN), michalská ruža (Červeník HLO), michau̯ská rúža (Stupava BRA), kapucínská rúža (Viničné MOD), jesenná ruža (Semerovo HUR), ješeňska ruža (Stanča TRB) - záhradná rastlina s rôznofarebnými kvetmi kvitnúca v jeseni, bot. astra (Aster); pišná rúža (Brodské SKA) - astrovitá rýchlorastúca záhradná rastlina s rôznofarebnými kvetmi, bot. astrovka (Callistephus); zimná ruža (Brestovec MYJ), zimňí rúža (Štefanov SEN), šechsvatové rúže (Ivanka p. Dun. BRA) - záhradný kvet s veľkými bohatými kvetmi rozličných farieb kvitnúci na jeseň, bot. chryzantéma (Dendranthema); sľepá ruža (Trnovo MAR, Lipt. Ján LM) - poľný (divý) mak, bot. mak vlčí (Papaver rhoeas); kamená ruža (Pukanec LVI), pivná ruža (Bzince p. Jav. NMV), rusadeľna ruža (Hlinné VRN) - záhradná rastlina s veľkými, obyč. červenými kvetmi, bot. pivónia (Paeonia); kamena ruža (Bracovce MCH, Torysa SAB) - dužnatá rastlina rastúca v kamenistých pôdach, bot. skalnica (Sempervivum); slamenná ruža (Vaďovce MYJ, V. Maňa VRB), slamená ruža (V. Straciny MK), slamäná ruža (Ostrany RS) - rastlina s početnými ružicami prízemných listov rastúca na pieskovitých stráňach, slamienka, bot. slamiha slamienková (Helichrysum bracteatum); kurva ruža (Dl. Lúka BAR) - liečivá bylina s ružovkastými lupeňmi a okrúhlymi plodmi, bot. slez (Malva); slezová rúža (Hlboké SEN, Bzince p. Jav. NMV), sľéska ruža (Ostrany RS) - záhradná bylina s kvetmi rôznych farieb, bot. topoľovka (Alcea); ruža z Jericha (Pukanec LVI) - záhradný ťahajúci sa ker so silno voňavými kvetmi, bot. zemolez kozí (Lonicera caprifolium); lúčná ruža, žltá ruža (Trstín TRN) - lúčna bylina s žltým guľovitým kvetom, bot. žltohlav európsky (Trollius europaeus)
4. časť rastliny (príp. stromu) pripomínajúca kvet ruže
a. vrchné zakončenie makovice: ruža (V. Straciny MK)
b. dužinatý stred kmeňa stromu, stržeň: ruža (Kubrica TRČ)
5. čiast. jzsl výrastok na hlave niektorých kurovitých zvierat (napr. kohúta, sliepky), hrebeň: ruža (Siladice HLO); rúža (Lamač BRA)
6. ústroj v maternici vyživujúci plod, placenta: Po otelení vichádzá s kravi ruža (Vaďovce MYJ); Ke_ca otelí, zas to menujú ruža, vichádzá s néj, ke_ci lahne (Dechtice TRN); ruža (Kubrica TRČ)
7. csl infekčná kožná choroba, erysipelas: Keď mala ružu na nohe, omrvinki od Vianoc käďili a na červenuo súkenko sa naškrábalo bielej griedi a to sa priložilo (Kraľovany DK); Tvár má červenú jak piloňa, zapálenú, isťe to buďe ruža! (Návojovce TOP); Má ružu na nohe (Mur. Dl. Lúka REV); Ruža bívala na tvári (Siladice HLO); Ružu dostal do tvari (Dl. Lúka BAR); rúža (Rozbehy SEN, Záh. Ves MAL)
8. ozdoba (z rôznych materiálov) v podobe kvetu ruže; výšivkový, tkaný ap. vzor zobrazujúci kvet ruže: Čil narobia papierové ruže, ale aj s peria veďeli urobiť pekné ruže (V. Maňa VRB); Vedzela tá Marina višívat parádné rúže, na kukání (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Cahi zme maľi gradľovo, to take biele, co ruže maju po sebe (Buglovce LVO); Na ručňiki, na obruski, naverch presceradla kveti natkaľi jag žive, to sama ruža (Kokšov-Bakša KOŠ); Taku ma chustočku sama ruža (Bracovce MCH); ruže (Rybník REV); ruža (Lopašov SKA)
L. na ruže (Zliechov ILA), na ružu (Červeník HLO), na zimné ruže (Brestovec MYJ), tracene ruže (Sokoľ KOŠ) - výšivkový, tkaný al. paličkovaný vzor s motívom ruže; pišteková ruža (Madunice HLO) - výšivkový vzor na ženských rukávcoch; ruža (na džbáne) (Modra) - ozdoba na hrnčiarskych, džbankárskych ap. výrobkoch; ruža (na uzde) (Stanča TRB) - pliešková (mosadzná) ozdoba na konskom postroji
9. dierkovaný nadstavec
a. na polievacej krhle, ružica: ruža (Klenovec RS); rúža (Brodské SKA, Stráže n. Myj. SEN)
b. na topárke dbanky: rúža (Štefanov SEN)
10. 15 - 20-členná skupina osôb v ružencovom spolku (podľa počtu tajomstiev): F každéj ruži bolo patnázd ruženčáróv a z ních sa každí inakší desátnig mollev (Šípkové PIE)

ruža ž bot
1. rastlina z rodu r. Rosa; kvet tejto rastliny: ruže niektera gest čerwena, gina byla a s tich gedna plna, kaderaweho lystu a druha nekadierawa, hladkeho a rowneho lystu (HL 17. st); dela se take y oleg z ruže a miwagi geg wzdicky w kazdeg apatece (MT 17. st); ruže sucha z winem warena a pres den nekolikrate pita zastawuge behawku (RN 17.-18. st); rosa plena pudoris: ťelesnég bárwi rúža (KS 1763) čajovej; bledobgele ruže do ambitow prisluchagu, ponewač konare gegich gsu lechko ku kruteni (PR 18. st); pren Panna Mária: hwézda yasná, růže krásna, primluw se k Krystu Pánu (CC 1655); wjtag wúnawá rúžo a čerwenatá rúžo lásky horúceg, Marya (BlR 18. st); Florentia, láskavá moja, holubica moja vivolená, ruža moja, zasnúbenica moja roztomilá (BR 1785) milá, milenka; Cirkew s. katolicka gest ruže trpezliwosti (WS 18. st) je veľmi trpezlivá
L. r. šípková r. šípová Rosa canina: cynosbaton: ssypkowá ruža (KS 1763); r. malvazínska r. damascénska Rosa damascena: flor. rosarum damascenarum: malwazynská ruže (TT 1745); r. stolistná r. stolistá Rosa centifolia: centifolia: stolistná rúža, sto listúw magjcá; r. poľná r. poľná Rosa agrestis: cynospastos: rúža polny (KS 1763)
F. byť krásny ako r.; byť červený viac než r.; byť švárnejší nad r-e mimoriadne pekný: (zosnulý mládenec) krasnj bil gako ruža, chitry gako gelen (KT 1753); (Mária) cžerwena wjc néž rúža, od lilium belégssá (BlR 18. st); díťá nad ruže švárňejšé (BR 1785); zostať v obličaji ako r. zapýriť sa, začervenať sa: zasmáli jsú sa všecci, ona pak v celém obličaji jak ruža zustala (BR 1785); líčka ako r-e červené: tve bure očka, jako ruže lička, možu te povedet, žes draha perlička (AD 18. st); chodiť po r-iach mať sa veľmi dobre: bohatstwj magjcy (človek) zda se sstiastnym byti, zda se ustawične po ružech choditi (MVP 18. st); byť r. medzi tŕním vynikať svojou hodnotou nad ostatnými menejhodnotnými javmi: kazda čnost pripogena koruni kralowskeg neni ruža mezi trnim (SJ 18. st); trpezlivosť zbira wonne ruže (GŠ 1758) úspech; trpezlivosť ruže prináša
2. kvet niektorých iných rastlín podobných ruži:
L. paeonia: piwonka, turecká rúža pivonka lekárska Paeonia officinalis; malva major: rúža černá topoľovka ružová Alcea rosea; amomum: yerykowá ruža amóm kapulágový Amomum kapulaga; caltha: obilná rúža neb žlutá fjalka záružlie močiarne Caltha palustris; lychnis: kossicka ruže kukučka lúčna Lychnis flos-cuculi (KS 1763); narcisová r. veternica narcisokvetá Anemone narcissiflora: zasipug gu (ranu) prásskom z ocunu a narcisoweg ruži (PL 1787)
3. predmet, obyč. šperk, kt. má podobu kvetu ruže: za perlowu partu zo zlatimi ružami fl 20 (H. MIČINÁ 1687); prsten na spusob ruže; masslé, s kterich ge na gedneg diamantowa boglarowa ruža (ORLOVÉ 1694)
4. infekčná kožná choroba: upadl sem do nemocj, ponewadž sem ružu dostal w twarj, kteru sem na tretikrat welmj tassko zhogjl, nebo mj wssecka twar zapuchla (ROVŇANY 1755); ruže w prsoch ztrhawa se od welikeho hnewu anebo strachu (HT 1760); erysipelas: rúža choroba, nátcha čerwená (KS 1763); Weronyku som tess zdrafssu nassla, ta russa sa geg z hlawy pomynula, ale ge na zaludek zle (PRUŽINA 18. st); -ička dem k 1: krasny gest kwjtek ružička, než ten kwitne mezi ssjpjm bodlawjm (LKa 1736); kade tá krv z neho (Ježiša) tékla, však ružička vykvitla (AD 1782); kolko krwawych kropagek, tolko peknych čerwenich ružičzgek (WS 18. st); k 3: cžtyry male perlyczky a šest granatowich boglarkow, ruzyczky perlowe a zlate (TRENČÍN 1613); na tey laistnje piekne železne ružyčky (DUBNICA n. V. 1723); gombicsky kokusoweg w prostretku striberneg ruzicsky prebigane (PUKANEC 1789)