dereš [d-] -a m. lavica, na kt. sa v min. vykonával trest bitím: vytiahnuť odsúdeného na d.
dereš [d-] -ša pl. N -še m.
dereš [d-] -ša pl. N -še m. ⟨maď.⟩ hist. ▶ lavica, na ktorej sa v minulosti vykonával trest bitím: dať, natiahnuť niekoho na d.; Veď slobody pri pánoch zemanoch nebolo, bola len robota, dežma a dereš. [V. Švenková]; Pre malé previnenie ich nechali korbáčovať na dereši. [M. Húževka]; Krutý zeman umučí mu otca na dereši, matka zomrie bôľom. [J. Poničan]
dereš -a m. ‹maď› (v stredoveku) lavica na trestanie bitím
dereš, -a m. lavica, na ktorú za nevoľníctva priviazali poddaného odsúdeného na trest bitím: dať, natiahnuť, vytiahnuť niekoho na d.; byť na d-i; biť niekoho na d-i
dereš1 m. i ž. (ďereš) 1. csl hist. lavica, na ktorej za poddanstva trestali bitím: Volakedi že bíjali na dereši luďí (Návojovce TOP); Musev dačo viviesť, že ho dali na dereš (Hliník n. Hron. NB); A na prostrídek postavili dereš (Jablonové MAL); Dostal dvacecpejdz na derešu (Geraltov SAB) F. počkaj, ale dostanež ďereš! (Brodské SKA) - výprask; taká derež bola veru strašná vec (Val. Belá PDZ) - druh telesného trestu 2. gem pohovka vypchatá slamou al. senom: Ku_sa iďem ešťe na derež obaliť (Tisovec RS)
dereš2 m. (ďereš) csl kôň sivo al. hnedo prskanej srsti: Tak si sadou̯ na pekneho dereša (Zelené LUČ); Boli aj dereši, to su taššé kone šedzivéj, lacnéj srsci, tag žrdzavo prskané (Brestovany TRN); Derež je śivobieli koň (Žakarovce GEL) L. grošati dereš (Spiš. Štvrtok LVO) - kôň s krúžkovaným tieňovaním srsti F. ja som bola ako takí ďereš (Bzenica NB) - veľká parádnica; hodzi jag dereš (Markušovce SNV) - pekne, parádne; baba jag dereš (Dl. Lúka BAR) - pekne urastená, širokých krížov
dereš m maď lavica slúžiaca na výkon trestu bitím: pod branu lopata z deressom (TRENČÍN 1713); w deressi 30 palic znesuce (L. MIKULÁŠ 1762)