varta ž stráž, strážna služba, najčastejšie vojenská: a kde my pissete, ze by nassy chudy lyde chodylj hore na wartu (RAKOVO 1572); stary Mikula Vavrinec vybehol na vartu (LIETAVA 1607); straž a warta, aby podle obyczage y we dne y w noczy w kasstiely biwala (s. l. 1649); a ya sem ho wlasnjmi oczima myma widel, kdy stal pry dwerich na warte (PEZINOK 1661); wartamy wssade wukol se ohradit (KoB 1666); hrnčiarom, čuo kachle na warte popraowali, den 15 (ŽILINA 1719); (ženu) na retas daly, osadicze k neg wartu, abi neuskočila (BYTČA 1745); teda jse ma arestzant do moci bergmajstra pod vartu dat a pod jeho právo zaujat (MB 1759); excubo: stráž - wártu držjm, na stráži, na wárťe stogjm; custodia: stráž, wárta (KS 1763); wartu w zamku, ked potreba wyhledawa, držime (PODKONICE 1770); warti nocne trimagte na susseni lenu pilni pozor dagte (HRANOVNICA 1783); Judith welikem w nebespecenstwj bila gduce skrze wartu (Káz 18. st); -ovský príd: kdis wartowzku hisku prenassaly y desky prebigaly, d 23 (s. l. 1797); -ovný príd: ponewadz sem ya bol wartownym drabom pri jarmeku (RAJEC 1642); item pro anno 1645 wartowne penyze prigal sem (ZVOLEN 1645); pan mesky buchalter a pysar wartowny poslaný gsú k panu perceptorowj (B. ŠTIAVNICA 1672); subst v-á ž strážna miestnosť, strážnica: item hrnčarowy za kachlé do wartowneg (BOŠÁCA 1730); subst v-é m pomn poplatok namiesto stráženia, varty: na zamek wartownych dawagj fl 6 (ORAVA 1624)
vinobranie [-ie, -í] s
1. zber úrody hrozna, oberačka hrozna, ktorej ukončenie býva obyč. spojené so slávnosťou: na czas ten raczili ste nam psanim oznamiti sva zaneprazdnieny vinobranim (SKALICA 1534 SLL); na vinobrani dali sme vuz i oberačom, ale to nešacujeme (KOJŠOV 1689 LP); fatens pak, nawratiwsse se z Uherskeg zeme z winobrania, gjch w Ochodnicy nassiel (ORAVA 1735); čas k winobráni se pribljžil (VP 1764); take na winobranye chodiwali sme (SEDLICE 1772)
L. v. Abiezerovo bibl vpád Gedeonov do madiánskeho tábora: lepssy neni hrozeň Affraymúw od winobráňa Abiežerowého (KB 1757)
2. obdobie oberania hrozna, oberačka: kedikoluek pani Cainarka po uinobrani mohla b(y) penisze polosit (TRNAVA 1577); (Osvald) prigal (f 14, d 50) od P. Baycžeho, sluzebnyka nasseho, kdý tam byl času wynobrany, aby gemu byl potrebne weczý na kuchinu kupoval (TRENČÍN 1643 E); w čas oračky, sity, kosby, wynobrany aneb oberačžky furmanka nema se rozkazaty (BELÁ 1773); bezowy kwet wisuss na powetry, zadrž ho až do winobrania (NN 18. st); -ný príd súvisiaci so zberom hrozna, týkajúci sa vinobrania: za winobranu pracu a priwezenj gedneg bočky wyna každi štwrtnik platy 3 rinske (ZÁVADKA 1772 E); každi pulsedlak za winobranu a winu furu po pet rimskjch platy (PORÁČ 1772 E); subst v-é s adm poplatok, daň za práce spojené s vinobraním, s oberačkou: w penezoch, z kterima se y robota panska odmenuge, platime takowym spusobem: hajdučne 44, hnojowo a winobranne flr 6, 36 xr (ONDAVKA 1771)
vlastný2 [-s(t)n-] príd
1. kt. je vlastníctvom niekoho, kt. niekomu, niečomu patrí, od niekoho, z niečoho pochádza, svoj: pro leppssi gistotu swu gsem wlastny peczet przywiesity kazal k tomuto listu (ZVOLEN 1445); kazdy czlowiek muoz swe wlastni zbozij wedle prawa dobyti (ŽK 1473); Martyn Mykulcowy predal swu wlastnu zemy za 26 fl (RUŽOMBEROK 1572); wzala Rebrowa tu hus yako wlastnu (P. ĽUPČA 1582); Martin teliatko aby dobre warowal a opatrowal, yako swe wlastne (S. ĽUPČA 1603); ten plyaczok, na kterem mlyn gest postaweny, bil wlastny pana Kubiny Adama (LIPTOV 1691); spádel sináček w wlasnég krwi obaleny (PT 1778); lide spily ani swjm wlasnim a prirozenim gazikem nemohu mluwjtj (CS 18. st)
L. dosvedčovať, oslobodiť, povedať, vodlovať v. jazykom osobne: Symon Hrbas swych pokrewnych pred namy swym wlastnym yazykom oslobodil (P. ĽUPČA 1558); dobrowolne wlasnym slowem a yazikem Pribiss sinku swemu wodlowal pred nami (BYTČA 1609); powedel swjm wlasnim yazikom Mateg (SLIAČE 1611); nam weliku škodu každoročne w taxách a w porubje robyl (Juraj), wlastny geho yazyk doswedčuge (TURIEC 1724)
F. svojím vlastným uchom počuť, svojími vlastnými očami vidieť osobne: co swedek swim wlastnim uchem počul (V. ČEPČÍN 1734); očiti swedkowe, kteri tie skaly rospukane swimi wlasnimy očamy widely (SPr 1783); ja, Jan Rakowski, znamo czinym timto mym listem mu wlasnu ruku psanym (NECPALY 1564 E) vlastnoručne; (Katruša) pritomna gsucze pry tomto testamentu, swimy usty wlastnimj fatetowala (TRENČÍN 1674) osobne svedčila; tento listek gest odany panu richtarowy do geho wlasnih ruku (B. ŠTIAVNICA 17. st) osobne; slissela a wirozumela swedkowa z wlasnich ust gegj (Erži), že pana instansa mordarom naziwala (TURIEC 1732) priamo od nej; wlastne usta Dyura swečga, že sa strojil, že owcu zareže (PONIKY 1799) sám to povedal
F. nahledai do sweho wlastnjho zanedrj (SiN 1678) posudzuj seba sameho; wsseczky stawi s neho (mlyna) Kubinyi sam y odwozil y na swu wlastnj toliko stranu a osoh obratil (LIPTOV 1691) zužitkoval len pre seba; od wrchnosty trestany budu, gak w messczeku, tak take y na sweg wlastneg koži (TRENČÍN 1713) budú potrestaní pokutou aj telesne; (panna) to ustavičňe kričíc, že prv i skrz vlastňú svú ruku musí zahinúť (BR 1785) spáchať samovraždu; (hriešnik) cos činil, tagit nemozess, wlasne usta odsudia teba (MiK 18. st) odsúdiš sa sám; ne daleko padne gablko od sweho wlasniko stromu (SKá 18. st) aká matka, taká Katka
2. pokrvne spriaznený, príbuzný: pan Petr, dobre pamieti brat moy wlastni a nedielny w Presspurcze ostawyw penize (BRATISLAVA 1433 E); o mne starost (pan Okoličanský) tak, gako wlastnj otec o sweho syna a gešte mnohem lepšie, nese (SMREČANY 1603 E); jaks posluchal starssich, rodiczuw twich wlasnich, tak tebe tez potomcy budu posluchatj (BV 1652); my, nize podepsany tre wlasny krwny pritele a bratri (SOLOŠNICA 1718); preriekla k tej panej, aby jej navratila jej vlastnuo dieťa (S. ĽUPČA 1732 CM)
L. brať, zvoliť za vlastného adoptovať: adopto: za wlástného berem, za syna prigjmám (KS 1763); adopto: zwoliti za wlástního (AP 1769) v-é (telo a krv) dieťa: pre gaku pričinu sj swe wlastne telo a krw zamordowala (PUKANEC 1739); gak srdce lidské klamáss, když krew wlastnu prodáwáss (VP 1764)
3. vyrobený vlastníkom: jest v tejto dedine richtar zakupný, který své vlastní pivo vari (BOJNICE 1614 U2); porataly sme Gyurka na geho domaczy wlastny marecz, ktery nawaryl, nasslo se ho okowy no 26 (JELŠAVA 1697); slobodu magu poddany do Vanoc swe wlastne wino pod wychu ssenkowaty (BELÁ 1773)
4. tvoriaci jadro veci, skutočný, pravý: wsstjpil (Boh) gedneg každeg wecy wlasne prirodzenj (KoB 1666); moc, syla a pusobnost slowa Božjho gest gemu podstatna a wlastna (HeT 1775); Florentia dokonalú reholníčku zustává, neb ona dokonale ononen reholám vlastný rozkaz viplňila (BR 1785)
L. gram podstatné gména býwagj rozdělené na wlastné gména (:nomina propria:) (DP 1780) propriá; wlastnj dwoghlasytá gest, když i aneb u aneb y po giné samozněgjcý stogj, ku přjkladu au, ey, uy (GT 1780) pravé dvojhlásky;
x. mat gedne su wlastné zlomky, w týchto ge počtownýk menssý než menownýk (PrP 1780) pravé zlomky
5. príznačný, zvyčajný: wlastne mu (Bohu) gest se smilowati a odpustiti (MS 1758); ženskému pohlawú u kresťánuw bila wždi zlosť táto wlastňégšá (BN 1789); nic neni na swete hrissnikom wlastnegssiho gako hrichi swe zakriwati a tagiti (MK 18. st); subst v. m blízky príbuzný, priateľ: on mistr a pan wass any u swich wlastnich bitu staleho mity nemohol (ZA 1676); Jan do sweho wlastneho prissel, ale wlastni geho neprigaly (Le 1730); (Ježiš) mezi wlastne prissel a swogi ho neprigali (MS 1758); Pigmalion sjce y od swjch wlastnjch wsseho zleho se obawa (PT 1796); subst v-é s vlastný majetok, vlastníctvo: gestli czo (Domanižania) cžiny, na swem wlastnim to cžiny a drwa rubagy (V. ZÁLUŽIE 1619); lepssi mne gest me w rukach miti a stateczek mug na buduczi lepssi me obratiti, gedenkazdi rad swe wlastni pri rukach magicze (BRATISLAVA 1662); unižene slawni magistrat prosim, abi toto rozwažiti račili, kterak bi ya mohol k swemu wlasnimu priti (BYSTRIČKA 1714); Jan do sweho wlastneho prissel, ale wlastni geho neprigaly (Le 1730); Gyuro hnedky na pana reči uskočil, co by mu Geho Milost w geho wlastnom rozkazala a aby si on do sweho panstwa rozkazowati ssel (NECPALY 1743)
výpoveď ž
1. slovné vyjadrenie (obyč. pred súdom) myšlienky, názoru, výrok: wedle wypowedi vrada lypčanskeho (Šimko a Lenhart) do domu z osadlimi mestianmi chodili (P. ĽUPČA 1597); spatrugeme to, že y nedužiwegssy lide pekne a spasitedlne sententie a wipowedi prinassegy (TC 1631); papežowe nálezky z wýpowedmi otcu wynasseli (SC 17. st); dle wypowedy s. Pawla bydnegssy ge člowek nad wssecky twory (PP 1734); Antonius Pius welmi sobe zalibyl w teg Scipiona wtipneg rečy a wypowedy (MC 18. st)
2. práv rozhodnutie, rozsudok: dvadczeti muozuov z vuobcze a cztyrze z urzadu tu viecz skrze spravedlivu vypovied vykonati jmieli (TRNAVA 1548 SLL); possudky neb birsaghy magj sudzene neb gmenowane bity skrze tu kteru wipowed (ŽILINA 1689); malo by bylo žiwot tento stratitj, wypowed wěčneho zatracenj wzitj (SK 1697); sudce ten twrdu a guss wiceg nepromenitedlnu wipowed naprotiwa nim wida (MS 1758); edictum peremptorium: koňečny ortel, wypoweď (KS 1763); wi musíťe na seba smrťi wipoweď widáťi (BU 1795); mohel bis wižadat od richtara prigemnu wipowed a sententiu (MiK 18. st);
x. pren Buch ostru wypowed prwnim rodičom oznámil (PrW 1780) vyhnal ich
L. v. učiniť rozhodnúť: czasv rychtarstwy Puchaly bylo mesto spolvwypowed vczinily, aby dawky na Bakaliarczinom dwore na mesto se psaly (P. ĽUPČA 1579)
3. zrušenie právneho al. iného pomeru: gasda na misto tey czeladki služebney, ktera ze službi wipowed dostane, obstarat si musi inu (HRANOVNICA 1782)
L. Theogusta tak se spotupil, že y wesskeren statek gemu byl zaugan a on sám na wypowed wyslan (PeP 1771) do vyhnanstva; -ný príd k 1: effabilis: wypowedny, čo se wypoweďet može; verba labris illuctantia: ťažsskó wypowedny slowa (KS 1763); k 3: iuridicus: prawotny, prawo wypowedny (KS 1763); subst v-é s poplatok učňa pri odchode z cechu: vcen wipowednyho geden zlati powinen bude dat a od czechu sobe list hned wigednat (CA 1676); po vygitj trech roku (učeň) dva zlaté vypovednjho do pokladnice složj (SKALICA 1777 E)
vyprávaný príd rozprávaný: čo sem od druhích wipráwáné uslíchal, zapamatuwal gsem sebe (BA 1789); subst v-é s niečo povedané, rozpovedanie: ti mužu, za dobrotivosť, kterújs trím tímto mojím preukázal a mňe štvrtímu, neb jsi ma z místa, jak jest aj od teba samího, ale mňa až povčil ňeznajícího viprávané, odňésel (BR 1785)
vzbudený [(v)zbu-; -de-, -ze-] príd
1. prebudený, zobudený: experrectus: prebuďeny, zbuďeny; excitatus: prebuďeny, zbuďeny (KS 1763); Renait zbuďený ze sna hlubokího domňíval sa, že nastávající mesíc vedle običaje národu svého tak slavňe vítaju (BR 1785); ya sem spal a zbuďen sem y powstal sem, nebo Pán mňa prigal (BlR 18. st);
x. pren tak tela zemrelich lidi w posledni den sudni od Pana Krista wzbuzene prociti se (TC 1631) vzkriesené
2. vyvolaný, spôsobený: chcem proukázat, aby tak zbuděné a zapálené lásky wasse pod tú negmocnegssú ochranu s. Jozefa času každého se utýkaly (SlK 1766-80); zbuďené wšak skrz ňeho kacírstwj neutíchlo (BN 1796); bellum repens: richle vzbuzena vogna (LD 18. st); subst v-é s čo je vyvolané, spôsobené hnevom: muž hnewliwý powoláwá bitki, kdo trpezliwý gest, skrocuge zbuďené (BN 1790)